nedeľa, 18. septembra 2016

lady midnight | cassandra clare


Nový Inštitút, nový príbeh a ten istý kocúr.

  Keď počas Temnej vojny dvanásťročná Emma Carstairsová prišla o rodičov, Sesia ich smrť pripísala Sebastianovi Morgensternovi. Lenže prečo by Morgenstern len tak zabíjal schopných Tieňolovcov, keď z nich mohol urobiť Potemnenýnch? Prečo by ich pokryl démonskými znameniami a potom len tak hodil do mora?
  Emma vie, že za ich vraždou stojí niečo iné, niekto iný a je odhodlaná pomstiť sa za každú cenu. Lenže keď hrozí, že by sa do Inštitútu v L.A. už nemusela vrátiť, pristúpi na dosť radikálne riešenie - s jej najlepším priateľom Julianom Blackthornom si nechajú vypáliť runy parabatai (= dôvod prečo je vedľajšia, milostná linka tak zamotaná).

'We are bound together, Emma, bound together—I breathe when you breathe, I bleed when you bleed, I’m yours and you’re mine, you’ve always been mine, and I have always, always belonged to you!'

  Ako mnohé rodiny, tak i Blackthornovcov zasiahla tragédia Temnej vojny hlboko. Andrew Blackthorn, vtedajší vedúci Los Angelského Inštitútu, sa musel pridať k Potemneným a zanechať tak svojich sedem detí napospas osudu. Jeho najstaršia dcéra Helen už síce dospelosť dosiahla, ale o súrodencov sa starať nemohla, pretože kvôli svojej spolovice fearskej krvi bola vyhostená pekne ďaleko od slnečnej Californie. Druhý najstarší potomok bol z toho istého dôvodu ukoristený Divokou honbou. Jediný príbuzný či ochotný človek, ktorý by sa sirôt a inštitútu ujal bol podivný strýko Arthur, ktorý však svoju pozornosť venuje skôr svojim antickým štúdiám ako deťom.

  Ani po piatich rokoch, ktoré ubehli od vyhlásenia Studeného Mieru a smrti Sebastiana Morgensterna, Emma v rukách nemá skoro nič čo by ju posunulo v pátraní, až dokým v temnej uličke nenarazí na telo pokryté rovnakými znakmi ako pozostatky Carstairovcov. V skutočnosti to však nie je len o jednom obyčajnom, už nejaký čas sa objavujú telá pochybného pôvodu vyhodené na miestnych ley lines, pričom tieto prípady najvyššie hlavy Sesie zatajujú. 

"'Whither thou goest, I will go, whatever stupid thing you do, I shall do also'?" Emma said. "Was that the vow?"

  O toto vyšetrovanie majú svoj záujem aj fearovia, keďže mnoho obetí bolo z ich radov. Kvôli Studenému mieru však nemôžu oficiálne požadovať zásah Tieňolovcov - preto Blackthornovcom navrhnú tajnú dohodu, vďaka ktorej by mohli nakoniec získať späť ich tieňolovcami odvrhnutého súrodenca, Marka.
A medzitým.. bol Julian vlastne vždy taký príťažlivý???

Ani nechcem vedieť, koľko percent knihy som práve vyspoilerovala. Pozrime sa teda radšej na hlavné postavy - už sme si mohli zvyknúť v predchádzajúcich knihách na rozprávanie z viacerých pohľadov, ktoré ani tu nechýba (čo je zas a znova skvelý ťah). Ako vždy, všetci sú nebesky krásni a v rukávoch skrývajú mnoho životných právd, ktoré by im aj moja babka závidela.
 Okrem známych tvárí sa zoznámime s Cristinou Rosales, osemnásť-ročnou Tieňolovkyňou cestujúcou po Inštitútoch. Aj keď som pri nej mala stále taký ten telenovelový pocit (lebo Perfect Diego..), obľúbila som si ju hneď pre jej.. normálnosť. Nebola vtieravá či falošná, ani príliš hrdinská. - medzi extrémami bola normálna. A tiež mala okolo seba také to tajomno, vďaka ktorému sa počas deja niekedy nad ňou len tak pozastavíte, že kto to vlastne je (a KTO JE PERFECT DIEGO??) a ako sa asi vyvinie.. A nie, nie je to ďalšia Izzy, sorry. 
  Za zmienku potom stojí určite aj bosorák s fialovými očami, Malcolm Fade, hlavný sponzor miestnej upírskej pizzerky. Páčilo sa mi ako trápnymi vtipmi odľahčoval situácie a že bol väčšinu času mimo skoro ako ja. Chcem sa o ňom určite ešte dozvedieť viac!
  Čo sa týka Blackthornovcov, mala som v nich spočiatku celkom zmätok. Okay, možno do polovice som si stále plietla Dru a Livvy, ale to je detail. A predsa každý z nich mal svoju rolu, svoj význam v posúvaní deja. Osobne som si najviac obľúbila Drusillu a Tiberiusa; v Dru vidím potencionál na zaujímavú postavu, ktorej treba len dať v pokračovaniach priestor a Ty.. je proste Ty. A tiež je sherlockian, čo je však úplne bezvýznamný detail.
  Ohľadom Juliana som trochu v rozpakoch. Hej, na toho chalana spadla zodpovednosť rodiča, keď mal dvanásť, lenže nejak nie som úplne presvedčená akceptovať to ako ospravedlnenie za všetky hlúposti čo narobil. Niekedy bol zas taký sweet a milý a potom tu bola tá jedna scéna, kde nemal ďaleko od hrobu a jediné čo ho zaujímalo bolo, či sa Emma bozkávala s.., inokedy zas nerozhodný, žiarlivý a hlavný manipulátor výkričníkov. Rôznorodosť charakteru mi v tomto prípade až tak nesadla a preto som nejak horlivo strany nepretáčala, len aby som sa dostala k akurát jeho rozprávaniam. Pred sebou však máme ešte dve knihy, takže, uvidzi še, ale ak by sa dialo čo si predstavujem (prekrížené prsty), tak by dokázal priniesť do deja práve moju šálku čaju. (muahaha)

Pride swelled in Emma. People often acted as if Julian couldn't be a warrior because he was gentle in his life, gentle to his friends and family. People were often wrong. 

Emma.. sa mi páčila. Taký skoro Jace s kozami. Len niektoré veci, ktoré hovorila sa mi zdali skôr vhodnejšie ako myšlienky. Takže áno, ďalšia ukecaná, drzá, ale predsa inteligentná a silná hrdinka, na ktorej uhol pohľadu sa teším. A odporúčam shippovať jedine s jej mečom, Cortanou, pretože.. cough-cough- Cassandra Clare-cough.

 Mám také tušenie, že vo mne bude ten kolotoč pocitov, čo po sebe Lady Midnight zanechala, až do tretieho dielu. Hej, hej, našli by sa v nej všelijaké chybičky, lenže po tom týždni čo som sa s ňou trmácala všade, kade som chodila (a že tak chudák kniha aj vyzerá) sa mi dostala pod kožu a chcem viac *ozvena: viac, viac*, lebo je to návykové čítanie.

Čo mi pri čítaní však taký spôsobilo "vážnejší" problém boli recenzie. Všetci totiž hovorili len o konci a že "aký strašný cliffhanger a plot-twist, whatevah,.", čo je samo o sebe dosť veľký spoiler, napríklad ja som si vďaka tomu väčšinu času čítania asi od polovice iba hrýzla nechty, pretože čo ak a čo keby a on/a nie!!.. čo nakoniec skončilo len potencionálnymi budúcnosťami. Takže nie, ten koniec nie je taký prekvapivý, strašný, I-need-sequel-ový,. ako sa podľa reakcií javí. Peace.
  A tiež, museli sa postavy z TMI spomínať tak často? Asi to malo vyvolať vo fanúšikoch taký ten aww feeling, na mňa to však pôsobilo akurát tak.. cheesy. Oh Raziel, a ono to vyzerá tak, že ich nejako extra v dvojke neubudne. Ja viéém, je to spin-off, takže odkazy na pôvodnú sériu tam byť musia, ale uspokojila by som sa len s takými okrajovými, učebnicovými.

'If there is one thing I have learned in my life, and I grant I have not learned much, it is this: Neither Fair Folk nor mortals know what love is or is not. No one does.'

Napriek tomu sa vrátiť k tieňolovcom v tomto prípade určite nebolo krokom vedľa, pretože Clare má zjavne kadečo o Tieňosvete ešte na jazyku a ja sa nebudem tváriť, že ma tento komplexný svet nezaujíma.

Ak vám nestačilo TMI, prečítajte si to. Ak sa vám niečo z autorkinej predchádzajúcej tvorby nepáčilo, prečítajte si to (aj keď, úprimne, nič neprekoná Mechanickú princeznú). Ak ste sa zatiaľ románovým strastiam pubertálnych démonobijcov úspešne vyhýbali, tak ma ignorujte, zas také prevratné dielo to nebolo.

Séria: The Dark Artifices 
Diel: 1/3
Počet strán: 698 (vydanie rozšírené o poviedku zo Shadowhunter Academy)
Moje hodnotenie: 4.5/5
Hodnotenie na Goodreads: 4.5*/ 53 500

And remember, no two persons ever read the same book!