sobota, 30. júla 2016

hľadá sa audrey | sophie kinsella


Audrey nevychádza z domu. Nie, nechytá ani pokémonov, nechodí nakupovať s kamoškami a už vôbec si nevykračuje ruka v ruke s frajerom po meste. Nechodí ani do školy - iba na sedenia k doktorke Sarah. Totiž, v škole sa jej niečo stalo. A nikto sa jej nezastal.
Doma sa teraz môže na svoju rodinu pozerať iba cez tmavé sklá slnečných okuliarov. Ak nedoháňa školské látky, sedí doma v tme a sleduje teleshopping.
Od doktorky Sarah však neskôr dostane za úlohu natočiť film - a o nikom inom, než o Audreynej rodine. Vraj postupový krok v liečbe.. jej choroby.
Medzitým jej starší brat Frank plánuje všetkých prevalcovať na Land of Conquerors (fiktívna obdoba LOLka) turnaji. Ale na to musí trénovať - hodiny čistého času venované tejto hre. A tak si začne domov vodiť spoluhráča Linusa, ktorý je inak celkom pekný. Ako fakt pekný.

“They talk about “body language,” as if we all speak it the same. But everyone has their own dialect. For me right now, for example, swiveling my body right away and staring rigidly at the corner means, “I like you.” Because I didn’t run away and shut myself in the bathroom. I just hope he realizes that.”

Long story short, Audrey sa spriatelí s Linusom a ten je odhodlaný pomôcť jej v "liečbe".

Pôvodne pre mňa kniha nebola žiadne lákadlo, českú obálku som kedysi zaznamenala, ale keďže som shoppaholičky nečítala, nevenovala som je väčšiu pozornosť. Ani na GR o nej nebolo veľa počuť.  Dostala sa ku mne tiež úplnou náhodou - random.org a slovartbooklabovský instagram. Pôvodne som čakala, že kniha príde, prečítam ju a zase niekomu posuniem ako to mám v poslednej dobe vo zvyku (keď mňa na niektorých knihách hnevajú úplné hlúposti..), ale keď prišla, nemohla som ju pustiť z rúk, pretože bola taká.. pekná, roztomilá, veselá, pásikavá a minimalistická!

  Hneď z prvých kapitol je z toho cítiť cieľovú skupinu čitateľov, decká kdesi medzi 11-15 rokov. Nielen to poslovenčinovanie ( „mladý muž, hovor na mňa po slovensky!“ „ten počítač stál cez 1000 eur!“ "hajfajv",..), ale aj problémy, s ktorými sa vedľajšie postavy stretávajú a čo tvoria prvú polovicu knihy. Hysterická matka, zasnívaný otec a syn, ktorý namiesto zdravého socializovania sa vonku na čerstvom vzduchu sa hrbí pol dňa pred počítačom. Nie je to však pojaté ako dráma, autorka si robí zo všetkého prču a pritom sa to stále drží v duchu "rodinných problémov".

Audrey však zatiaľ bojuje s vonkajším svetom spolu s Linusom.. a kto by to povedal, pre priateľstvo už nezostal priestor, pretože tí mladí sú do seba zamilovaní. Tu treba podotknúť, že Kinsella hneď po tom nehodila hrdinkine psychické problémy za hlavu s argumentom alá láska všetko vylieči. Tiež poteší, že hrdinovia majú tak 14-15 rokov, takže to sú iba také nevinné bozkávačky a flirtovné poznámky A nie, láska v príbehu nezaberá toľko ako ten žánro-meter vzadu na obálke sľubuje. Inak tí dvaja boli spolu zlatí až mi je ľúto, že to je stand-alone. 

I think what I’ve realized is, life is all about climbing up, slipping down, and picking yourself up again. And it doesn’t matter if you slip down. As long as you’re kind of heading more or less upwards. That’s all you can hope for. More or less upwards.

Kniha nemá ani tristo strán a cca každá tretia kapitola je prepis filmu čo Audrey točí, čo sú iba dialógy. Celkovo je to také odľahčené rozprávanie od všelijakých opisov handier alebo interiérov a samo o sebe sa to číta veľmi dobre. Škoda, že to bolo len jednorázové rande, lebo inak sa ani prečítať nedala. Milá, zábavná a pozitívna - pretože takéto blbinky všetci aspoň raz za čas potrebujeme, netreba stále čítať iba o apokalypsách a záchrane sveta spočívajúcej v rukách toho a tamtej, niekedy je fajn sa iba pozrieť do "normálneho" sveta "normálnych ľudí". 


Originálny názov: Finding Audrey
Séria: Stand alone
Diel: 
Počet strán: 296
Moje hodnotenie: 4/5*
Hodnotenie na Goodreads: 3.83/ 29 400

And remember, no two persons ever read the same book!