Och kdeže sa len vzala tá moja apatia
voči normálnym recenziám??
Leila Sales: Tahle píseň ti změní život
Elisa Dembowská, podľa anotácie nie-práve-spokojný mimoň si
v jedno leto uvedomí, že už nechce byť vlk samotár a do takejto radikálnej
zmeny vkladá mnoho nádejí a úsilia. Sleduje trendy, číta moderné
časopisy, zamieňa šatník, upravuje účes, ale ani to nič nezmení na tom, že prvý
školský deň dopadne.. nijako. Nikto si ju nevšíma. Opäť. Elisu
dožerú nervy a zo školy utečie s úmyslom ukončiť jej dlhú cestu
životom.
O pár mesiacov neskôr je Elisa pod "neustálym" dohľadom rodičov, čo
si snaží kompenzovať nočnými vychádzkami. Kto by povedal, že práve prechádzajúc
prázdnymi, nočnými ulicami so slúchadlami v ušiach však nájde svoj vytúžený
obrat v živote?
Táto knižôčka sa nachádza v mojej poličke "obľúbené" už nejakú tú
dobu a ja som ju prednedávnom zobrala do rúk znovu ( a to nie som veľmi
re-readingový typ ) a bolo mi ľúto, že už tu ""recenzia""
na ňu už nie je,
Totiž, vždy keď mi k nej zablúdi pohľad, spomeniem si ako veľmi by som si
priala Elisu za kamarátku. Lebo, sakra, kto by netúžil po kamarátke, ktorá
nosí jednorožcové kozačky?? A tiež by som jej veľmi chcela povedať, že byť
divným nie je vždy osamelá trať..
Skrátka sa mi hlavná hrdinka zdala veľmi skutočná. Neviem ako vy,
ale ja v pätnástich rokoch neuvažujem ako 40ročný profesor filozofickej
fakulty, preto si trochu tolerancie voči naivnosti či ufňukanosti hrdinka
zaslúži. Jednoducho jej správanie v súlade s vekom mi znelo
prirodzene a viem si predstaviť, že nejakú takú Elisu máme v či
susedstve alebo v spomienkach všetci.
Vedľajšie postavy tam
nie vždy sú od toho aby ste si ich zamilovali. Ale líšia sa tak nejak od
skutočných ľudí?
Z tých kiksov tu vidím asi akurát prvotné stretnutie Elise so Štartom, čo práve
najuveriteľejšie ( ale to celý Štart, takže.. ), ale som to schopná odpustiť za
neskoršie pasáže.
Neviem či je to práve relaxačná kniha.. .. áno, nie je veľmi rozsiahla,
číta sa dosť rýchlo a nerieši ani tak ťažké témy, ale verím, že môže čitateľa
zasiahnuť viac ako nejaká Danielle Steelová. Aspoň teda v mojom
prípade. Starším toľko nedá, ale myslím, že mladšie ročníky si ju pre
neveľmi komplikovane podanú ideu užijú.
Inak je tu zakomponové
množstvo kúskov postaršej muziky, z ktorej je na Spotify zostavený playlist, ktorý si môžete pri knihe vychutnať. Za
mňa palec hore.
Kody Keplinger: Lying Out Loud
Sonny a Amy sú najlepšie kamarátky. Amy je múdra, krásna, citlivá,
skrátene: dokonalá. A Sonny je skvelá klamárka.
Sonny klame o svojom otcovi, ktorý trčí vo väzení aj o svojej matke, ktorá
ju "vykopla" z domu, kvôli čomu tajne žije u Amy. Tiež si vymýšľa
výhovorky, prečo tentokrát zas prišla neskoro do školy či práce alebo za akého
dôvodu zase nemá pri sebe hotovosť na obedy. Ale má jednu zásadu - nikdy
neklamať Amy. Teda, väčšinou..
Lenže keď Amy pípne správa od miestneho nováčika, hipstera Rydera,
ktorého nikto nemá rád, veci sa trošku zamotajú. Dievčatá si z
neho vystrelia a omylom odošlú zahanbujúci mail, ktorý celý ten, mnou
nepochopený, romantický kolotoč odštartuje. Pretože keď neskoro v noci naň
príde urazený feedback od Rydera, Sonny sa ospravedlní ( ako to pohoršenej Amy
sľúbila ).. a mhm, podľa kódexu tínedžerských romantických klišé, spozná
Rydera v lepšom svetle počas nočného pokecu.
A za východu slniečka sa Sonny odhlási z účtu Amy.
Prečo by si to teda chcel niekto prečítať??
Ach vy neveriaci Judáši, veď je to predsa Kody Keplinger! Nie síce v plnej
sile, ale aj tak tam je poznať niečo z jej cynického humoru, postrehových
myšlienok a uveriteľnej teen drama. A, samozrejme, sympatickí hrdinovia
nesmú chýabať.
Celú knihu teda Sonny naháňa Rydera a snaží sa ho presvedčiť, že Amy nie je
až tak skvelá, ale narozdiel od nej, Sonny je dievča jeho snov ( čo vo
virtuálnom svete v podstate aj je ).
Trápne situácie boli vtipné, závažnejšie komplikácie ( podmienené luhárstvom
) napäté, túžba poznať hrdinkin backstory ma poháňala ďalej do čítania a
ja som bola nakoniec viac ako spokojná. Aj keď mi síce stále nejak nedošlo,
prečo si Sonny Rydera vlastne zamilovala ( pamätáte na všetky tie ohňostroje,
srdiečka, iskričky a čo ja viem čo ešte vo vzduchu, keď boli spolu Bianca a
Wesley? no.. .. tu niečo zjavne nevyšlo ), nebránilo mi to tak knihu si
vychutnávať ( a teraz si ju vychutnáva môj 18-ročný nigga brat ).
A tiež, kniha mala ( pre mňa!! ) jeden z najkrásnejších koncov ( hehe,
tentoraz trochu iné klišé ), aký som kedy čítala a som skutočne spokojná, že
som sa do nej dala, aj keď re-readingu sa asi nebojím.
Ale zato sa teším na ďalšie knihy od Kody!
Elizabeth Wein: Krycí jméno Verity
Druhá svetová vojna sa už pomaly blíži ku koncu, keď vo francúzskom Ormaie
havaruje britské špiónske lietadlo. Agentka Verity, ktorej sa pred pádom
podarilo vyskočiť je odhalená Gestapom a vypočúvaná. Buď sa stane
kolaborantkou alebo ju po neúnavnom mučení následne popravia. Narozdiel od
iných špiónov sa však Verity rozhovorí.. a rozhovorí príbeh o sebe, svojej
najlepšej priateľke Maddie a sem tam o nejakých vlastizradských detailoch.
Lenže aj keď prezradí všetko čo vie, jej osud to nijako nezmení –
nacisti ju zabijú či pošlú do pracovného tábora.
Mám rada históriu – a druhá svetová vojna ma asi nikdy neprestane..
zaujímať. Častokrát som si chcela prečítať aj nejakú beletriu, ktorá sa jej
týka, ale v tejto kategórii uprednostňujem skôr filmy. Keď mala Krycí
jméno Verity vyjsť, bola som si na stopro istá, že si ju prečítam. Ale potom sa
dovalila istá vlna kritiky a ja som zavrhla nakupovanie českých kníh.
Narazila som na ňu teda až pred nejakou dobou ( presnejšie cez prijímačky )
a ako mi padla do oka, musela som ju zobrať.
A že som ju len tak-tak stihla do mesiaca vrátiť.
Totiž, ten začiatok.. Priveľa technických parametrov a primálo dialógov.
Takže sa cezeň prehrýzalo pomalšie, ale keď si na postavu Verity a jej
spôsob rozprávania zvyknete, ide to ľahšie. A zaujíma vás, ako sakra
autorka vykorčuľuje z toho, že nad ňou hneď na začiatku vyriekla ortieľ
smrti ( a nie, hento som nečakala. sakriš ).
Časť Kittyhawk bola spočiatku taká dafuq, nasledovala celkom
nuda ( pretože Verity bola predsa len lepšia rozprávačka ) a potom zase dafuq ( lenže
tentoraz so slzami pokropenými stránkami ). Jednoducho budete čučať, ako vás
autorka dobehla a aká bola Verity v skutočnosti.
Ach Verity, Verity.. To bola ľúbivá postava. Pochybujem, že
by ste si ju nezamilovali ( teda.. možno spočiatku? ). Ach a statočná
Maddie.. / a úplne mimo, shipoval niekto okrem mňa Verity
s von Lindenom? vždy keď mali spolu scénu som iba tak pišťala
„outýfakingpí!“.. /
Má to emócie. Je to premyslené. Síce trochu zdĺhavé, ale ten krásny príbeh
stojí za to. A ak nemáte, tak si ju bežte hodiť do wishlistu/ tbr poličky!
And remember, no two persons ever read the same book!
Čítali ste nejaký z týchto titulov? Alebo ste ich bezpodmienečne vďaka týmto textom zatratili? Nuž, však viete kam treba písať tie komentáre.