nedeľa 18. septembra 2016

lady midnight | cassandra clare


Nový Inštitút, nový príbeh a ten istý kocúr.

  Keď počas Temnej vojny dvanásťročná Emma Carstairsová prišla o rodičov, Sesia ich smrť pripísala Sebastianovi Morgensternovi. Lenže prečo by Morgenstern len tak zabíjal schopných Tieňolovcov, keď z nich mohol urobiť Potemnenýnch? Prečo by ich pokryl démonskými znameniami a potom len tak hodil do mora?
  Emma vie, že za ich vraždou stojí niečo iné, niekto iný a je odhodlaná pomstiť sa za každú cenu. Lenže keď hrozí, že by sa do Inštitútu v L.A. už nemusela vrátiť, pristúpi na dosť radikálne riešenie - s jej najlepším priateľom Julianom Blackthornom si nechajú vypáliť runy parabatai (= dôvod prečo je vedľajšia, milostná linka tak zamotaná).

'We are bound together, Emma, bound together—I breathe when you breathe, I bleed when you bleed, I’m yours and you’re mine, you’ve always been mine, and I have always, always belonged to you!'

  Ako mnohé rodiny, tak i Blackthornovcov zasiahla tragédia Temnej vojny hlboko. Andrew Blackthorn, vtedajší vedúci Los Angelského Inštitútu, sa musel pridať k Potemneným a zanechať tak svojich sedem detí napospas osudu. Jeho najstaršia dcéra Helen už síce dospelosť dosiahla, ale o súrodencov sa starať nemohla, pretože kvôli svojej spolovice fearskej krvi bola vyhostená pekne ďaleko od slnečnej Californie. Druhý najstarší potomok bol z toho istého dôvodu ukoristený Divokou honbou. Jediný príbuzný či ochotný človek, ktorý by sa sirôt a inštitútu ujal bol podivný strýko Arthur, ktorý však svoju pozornosť venuje skôr svojim antickým štúdiám ako deťom.

  Ani po piatich rokoch, ktoré ubehli od vyhlásenia Studeného Mieru a smrti Sebastiana Morgensterna, Emma v rukách nemá skoro nič čo by ju posunulo v pátraní, až dokým v temnej uličke nenarazí na telo pokryté rovnakými znakmi ako pozostatky Carstairovcov. V skutočnosti to však nie je len o jednom obyčajnom, už nejaký čas sa objavujú telá pochybného pôvodu vyhodené na miestnych ley lines, pričom tieto prípady najvyššie hlavy Sesie zatajujú. 

"'Whither thou goest, I will go, whatever stupid thing you do, I shall do also'?" Emma said. "Was that the vow?"

  O toto vyšetrovanie majú svoj záujem aj fearovia, keďže mnoho obetí bolo z ich radov. Kvôli Studenému mieru však nemôžu oficiálne požadovať zásah Tieňolovcov - preto Blackthornovcom navrhnú tajnú dohodu, vďaka ktorej by mohli nakoniec získať späť ich tieňolovcami odvrhnutého súrodenca, Marka.
A medzitým.. bol Julian vlastne vždy taký príťažlivý???

Ani nechcem vedieť, koľko percent knihy som práve vyspoilerovala. Pozrime sa teda radšej na hlavné postavy - už sme si mohli zvyknúť v predchádzajúcich knihách na rozprávanie z viacerých pohľadov, ktoré ani tu nechýba (čo je zas a znova skvelý ťah). Ako vždy, všetci sú nebesky krásni a v rukávoch skrývajú mnoho životných právd, ktoré by im aj moja babka závidela.
 Okrem známych tvárí sa zoznámime s Cristinou Rosales, osemnásť-ročnou Tieňolovkyňou cestujúcou po Inštitútoch. Aj keď som pri nej mala stále taký ten telenovelový pocit (lebo Perfect Diego..), obľúbila som si ju hneď pre jej.. normálnosť. Nebola vtieravá či falošná, ani príliš hrdinská. - medzi extrémami bola normálna. A tiež mala okolo seba také to tajomno, vďaka ktorému sa počas deja niekedy nad ňou len tak pozastavíte, že kto to vlastne je (a KTO JE PERFECT DIEGO??) a ako sa asi vyvinie.. A nie, nie je to ďalšia Izzy, sorry. 
  Za zmienku potom stojí určite aj bosorák s fialovými očami, Malcolm Fade, hlavný sponzor miestnej upírskej pizzerky. Páčilo sa mi ako trápnymi vtipmi odľahčoval situácie a že bol väčšinu času mimo skoro ako ja. Chcem sa o ňom určite ešte dozvedieť viac!
  Čo sa týka Blackthornovcov, mala som v nich spočiatku celkom zmätok. Okay, možno do polovice som si stále plietla Dru a Livvy, ale to je detail. A predsa každý z nich mal svoju rolu, svoj význam v posúvaní deja. Osobne som si najviac obľúbila Drusillu a Tiberiusa; v Dru vidím potencionál na zaujímavú postavu, ktorej treba len dať v pokračovaniach priestor a Ty.. je proste Ty. A tiež je sherlockian, čo je však úplne bezvýznamný detail.
  Ohľadom Juliana som trochu v rozpakoch. Hej, na toho chalana spadla zodpovednosť rodiča, keď mal dvanásť, lenže nejak nie som úplne presvedčená akceptovať to ako ospravedlnenie za všetky hlúposti čo narobil. Niekedy bol zas taký sweet a milý a potom tu bola tá jedna scéna, kde nemal ďaleko od hrobu a jediné čo ho zaujímalo bolo, či sa Emma bozkávala s.., inokedy zas nerozhodný, žiarlivý a hlavný manipulátor výkričníkov. Rôznorodosť charakteru mi v tomto prípade až tak nesadla a preto som nejak horlivo strany nepretáčala, len aby som sa dostala k akurát jeho rozprávaniam. Pred sebou však máme ešte dve knihy, takže, uvidzi še, ale ak by sa dialo čo si predstavujem (prekrížené prsty), tak by dokázal priniesť do deja práve moju šálku čaju. (muahaha)

Pride swelled in Emma. People often acted as if Julian couldn't be a warrior because he was gentle in his life, gentle to his friends and family. People were often wrong. 

Emma.. sa mi páčila. Taký skoro Jace s kozami. Len niektoré veci, ktoré hovorila sa mi zdali skôr vhodnejšie ako myšlienky. Takže áno, ďalšia ukecaná, drzá, ale predsa inteligentná a silná hrdinka, na ktorej uhol pohľadu sa teším. A odporúčam shippovať jedine s jej mečom, Cortanou, pretože.. cough-cough- Cassandra Clare-cough.

 Mám také tušenie, že vo mne bude ten kolotoč pocitov, čo po sebe Lady Midnight zanechala, až do tretieho dielu. Hej, hej, našli by sa v nej všelijaké chybičky, lenže po tom týždni čo som sa s ňou trmácala všade, kade som chodila (a že tak chudák kniha aj vyzerá) sa mi dostala pod kožu a chcem viac *ozvena: viac, viac*, lebo je to návykové čítanie.

Čo mi pri čítaní však taký spôsobilo "vážnejší" problém boli recenzie. Všetci totiž hovorili len o konci a že "aký strašný cliffhanger a plot-twist, whatevah,.", čo je samo o sebe dosť veľký spoiler, napríklad ja som si vďaka tomu väčšinu času čítania asi od polovice iba hrýzla nechty, pretože čo ak a čo keby a on/a nie!!.. čo nakoniec skončilo len potencionálnymi budúcnosťami. Takže nie, ten koniec nie je taký prekvapivý, strašný, I-need-sequel-ový,. ako sa podľa reakcií javí. Peace.
  A tiež, museli sa postavy z TMI spomínať tak často? Asi to malo vyvolať vo fanúšikoch taký ten aww feeling, na mňa to však pôsobilo akurát tak.. cheesy. Oh Raziel, a ono to vyzerá tak, že ich nejako extra v dvojke neubudne. Ja viéém, je to spin-off, takže odkazy na pôvodnú sériu tam byť musia, ale uspokojila by som sa len s takými okrajovými, učebnicovými.

'If there is one thing I have learned in my life, and I grant I have not learned much, it is this: Neither Fair Folk nor mortals know what love is or is not. No one does.'

Napriek tomu sa vrátiť k tieňolovcom v tomto prípade určite nebolo krokom vedľa, pretože Clare má zjavne kadečo o Tieňosvete ešte na jazyku a ja sa nebudem tváriť, že ma tento komplexný svet nezaujíma.

Ak vám nestačilo TMI, prečítajte si to. Ak sa vám niečo z autorkinej predchádzajúcej tvorby nepáčilo, prečítajte si to (aj keď, úprimne, nič neprekoná Mechanickú princeznú). Ak ste sa zatiaľ románovým strastiam pubertálnych démonobijcov úspešne vyhýbali, tak ma ignorujte, zas také prevratné dielo to nebolo.

Séria: The Dark Artifices 
Diel: 1/3
Počet strán: 698 (vydanie rozšírené o poviedku zo Shadowhunter Academy)
Moje hodnotenie: 4.5/5
Hodnotenie na Goodreads: 4.5*/ 53 500

And remember, no two persons ever read the same book!

streda 10. augusta 2016

the hidden oracle | rick riordan


Ako potrestať neposlušného boha? Urobiť ho ne - počkať, dať mu občianku s menom Lester Papadopoulos vlastne aj stačí. 

Apollo niečo urobil. Keby akurát vedel čo, však. Tak či tak, jeho krutý tatko, Zeus, ho zhodil z Olympu rovno do verejných popolníc na Manhattane. Lenže zaslúži si slávny Apollo, boh umení, slnka, lukostreľby (etc.) také zaobchádzanie?
 Nie, správna odpoveď je vždy nie. Rovnako ako v prípade ak sa ma opýtate či budem schopná niekedy žiť bez príbehov od uncle Ricka. 

Zeus needed someone to blame, so of course he’d picked the handsomest, most talented, most popular god in the pantheon: me.
  Pred pouličnými rváčmi ho zachráni dvanásťročná gangsterka Meg McCaffrey, polobohyňa žijúca na vlastnú päsť na ulici. Apollo, pamätajúc na predchádzajúce zážitky v koži smrteľníka jej ponúkne svoje služby .. ex-boha (?) aby jej robil poskoka/ spoločníka až kým sa po nejakom čase nebude môcť vrátiť na Olymp. 
  Svet polobohov zažíva však opäť akúsi krízu - nikto nedodáva proroctvá a diaľková komunikácia tiež narazila na zádrhel. Bez proroctiev táborníci nemôžu ísť na výpravy a riešiť takéto problémy a bez Iris-linky nikto nevie čo sa deje v Novom Ríme. 
 A potom je tu Apollo, momentálne smrteľný niekoľko-tisícročí-starý pubertiak, po ktorom niekto ide. Žeby zápletka na ďalších 5 (!!) kníh?

Look.” The others seemed confused. Then the glow become brighter: a holographic golden sickle with a few sheaves of wheat, rotating just above Meg McCaffrey.
A boy in the crowd gasped. 'She's a communist!'
 Spočiatku, keď vydanie tohto príbehu oznámili, som myslela len na to, že Riordan to robí už len pre prachy. Úprimne, Percy Jackson bola.. jebnuto úžasne ukončená séria tak, aby sa v nej mohlo pokračovať. Pre fanúšikov super správa, pre Percyho akurát ďalší armageddon. Tentokrát sa mi to  však zdalo ako staro-dobré vracanie sa k hviezde smrti. Ale teraz je väčšia! Nedobytnejšia! Muahahaha. Jednoducho ďalšia globálna hrozba, pred ktorou nás zachránia jedine vyvolení tínedžeri pôsobila ohratejšie ako Hello od Adele.

Lenže (no tomuto zvratu teda neuveríte!) som začala čítať. A zistila, že toho ujka to proste písať baviť musí. Lebo hentaké sprostosti teda povymýšľať, to sa s odporom či odstupom nedá.
“Things can turn out differently, Apollo. That's the nice thing about being human. We only have one life, but we can choose what kind of story it's going to be.”
Rozmýšľala nad tým, že by som dala knihám od Ricka nálepku guilty-pleasure. Problém je v tom, že sa pri ich hodnotení necítim až tak previnilo. Lebo áno, všetko sa to drží tej zažívanej kostry: ssassy character-proroctvo-neporaziteľný nepriateľ-výprava-prekážky-prekonané prekážky-porazený neporaziteľný nepriateľ-ďalšie proroctvo a objektívnym okom by som sa na to nemala pozerať tak nadšene, ale oMG SoLaNgELOoO! Oh bohovia, tieto knihy, tieto knihy.. toto bude rozmotávanie myšlienok ešte nadlho.

Z čoho som stále v rozpakoch je ten polokoň, Chiron. Aj keď, to môže byť aj moja nespoľahlivá pamäť, z filmov si ho pamätám ako akúsi americkú alternatívu Dumbledorea, rozdávajúc rady, zbrane a lásku. Tu akoby namiesto starnutia, bol ešte detinskejší. Nie, že by to bol vyslovene problém, lol, s takým niečím sa veľmi dobre poznám. 
  Inak táborníci super banda, až mi je ľúto, že ich na ďalšie dobrodružstvo team Apollo opúšťa. 

Čo nám teda do už zabehnutého polobožského sveta prinesie Skryté orákulum?
  • nezvyčajného hrdinu s trochu iným, ale nám už známym zmyslom pre humor
  • staro-nové postavy
  • vtipné spoileriodné názvy kapitol nahradili ha- wait for it.. haiku básne! a ľudia, je to ešte lepšie
  • kopec popkultúrnych a hudobných odkazov
  • kompenzáciu snívania o Percico-cannone (verte mi, Will je pre Nica do-ko-na-lý!)
  • pohľad na Tábor polokrvných cez školský rok, keď je skoro vyľudnený
  • Meg, ktorá všetkým nakope zadok
  • lietajúcu obludku, ktorá všetkým nakope zadok
  • Apolla, ktorému všetci nakopú zadok
  • ďalšiu apokalypsu
  • ďalšie hlúpe proroctvo
  • chuť dať si re-reading PJO
  • a prekvapko na konci! 
Je to šibnuté, je to riordanovské a mne sa to veľmi páčilo. Na Rickov štýl som už zvyknutá, takže sa to čítalo jedna radosť. Tak teda akože kedy bude dvojka??


Séria: The Trials of Apollo
Diel: 1/5
Počet strán: 432 (vydanie doplnené poviedkou z Demigod Files)
Moje hodnotenie: 4/5*
Hodnotenie na Goodreads: 4.39*/ 23 400

And remember, no two persons ever read the same book!

sobota 30. júla 2016

hľadá sa audrey | sophie kinsella


Audrey nevychádza z domu. Nie, nechytá ani pokémonov, nechodí nakupovať s kamoškami a už vôbec si nevykračuje ruka v ruke s frajerom po meste. Nechodí ani do školy - iba na sedenia k doktorke Sarah. Totiž, v škole sa jej niečo stalo. A nikto sa jej nezastal.
Doma sa teraz môže na svoju rodinu pozerať iba cez tmavé sklá slnečných okuliarov. Ak nedoháňa školské látky, sedí doma v tme a sleduje teleshopping.
Od doktorky Sarah však neskôr dostane za úlohu natočiť film - a o nikom inom, než o Audreynej rodine. Vraj postupový krok v liečbe.. jej choroby.
Medzitým jej starší brat Frank plánuje všetkých prevalcovať na Land of Conquerors (fiktívna obdoba LOLka) turnaji. Ale na to musí trénovať - hodiny čistého času venované tejto hre. A tak si začne domov vodiť spoluhráča Linusa, ktorý je inak celkom pekný. Ako fakt pekný.

“They talk about “body language,” as if we all speak it the same. But everyone has their own dialect. For me right now, for example, swiveling my body right away and staring rigidly at the corner means, “I like you.” Because I didn’t run away and shut myself in the bathroom. I just hope he realizes that.”

Long story short, Audrey sa spriatelí s Linusom a ten je odhodlaný pomôcť jej v "liečbe".

Pôvodne pre mňa kniha nebola žiadne lákadlo, českú obálku som kedysi zaznamenala, ale keďže som shoppaholičky nečítala, nevenovala som je väčšiu pozornosť. Ani na GR o nej nebolo veľa počuť.  Dostala sa ku mne tiež úplnou náhodou - random.org a slovartbooklabovský instagram. Pôvodne som čakala, že kniha príde, prečítam ju a zase niekomu posuniem ako to mám v poslednej dobe vo zvyku (keď mňa na niektorých knihách hnevajú úplné hlúposti..), ale keď prišla, nemohla som ju pustiť z rúk, pretože bola taká.. pekná, roztomilá, veselá, pásikavá a minimalistická!

  Hneď z prvých kapitol je z toho cítiť cieľovú skupinu čitateľov, decká kdesi medzi 11-15 rokov. Nielen to poslovenčinovanie ( „mladý muž, hovor na mňa po slovensky!“ „ten počítač stál cez 1000 eur!“ "hajfajv",..), ale aj problémy, s ktorými sa vedľajšie postavy stretávajú a čo tvoria prvú polovicu knihy. Hysterická matka, zasnívaný otec a syn, ktorý namiesto zdravého socializovania sa vonku na čerstvom vzduchu sa hrbí pol dňa pred počítačom. Nie je to však pojaté ako dráma, autorka si robí zo všetkého prču a pritom sa to stále drží v duchu "rodinných problémov".

Audrey však zatiaľ bojuje s vonkajším svetom spolu s Linusom.. a kto by to povedal, pre priateľstvo už nezostal priestor, pretože tí mladí sú do seba zamilovaní. Tu treba podotknúť, že Kinsella hneď po tom nehodila hrdinkine psychické problémy za hlavu s argumentom alá láska všetko vylieči. Tiež poteší, že hrdinovia majú tak 14-15 rokov, takže to sú iba také nevinné bozkávačky a flirtovné poznámky A nie, láska v príbehu nezaberá toľko ako ten žánro-meter vzadu na obálke sľubuje. Inak tí dvaja boli spolu zlatí až mi je ľúto, že to je stand-alone. 

I think what I’ve realized is, life is all about climbing up, slipping down, and picking yourself up again. And it doesn’t matter if you slip down. As long as you’re kind of heading more or less upwards. That’s all you can hope for. More or less upwards.

Kniha nemá ani tristo strán a cca každá tretia kapitola je prepis filmu čo Audrey točí, čo sú iba dialógy. Celkovo je to také odľahčené rozprávanie od všelijakých opisov handier alebo interiérov a samo o sebe sa to číta veľmi dobre. Škoda, že to bolo len jednorázové rande, lebo inak sa ani prečítať nedala. Milá, zábavná a pozitívna - pretože takéto blbinky všetci aspoň raz za čas potrebujeme, netreba stále čítať iba o apokalypsách a záchrane sveta spočívajúcej v rukách toho a tamtej, niekedy je fajn sa iba pozrieť do "normálneho" sveta "normálnych ľudí". 


Originálny názov: Finding Audrey
Séria: Stand alone
Diel: 
Počet strán: 296
Moje hodnotenie: 4/5*
Hodnotenie na Goodreads: 3.83/ 29 400

And remember, no two persons ever read the same book!

pondelok 23. mája 2016

keď je realita len vedľajší účinok čítania

Alebo inak povedané Book Hangover.
  Raz za čas sa objaví kniha, ktorá na istý čas nezostane len knihou.
  Namiesto počúvania a zapájania sa do rozhovorov priateľov premýšľate, o čom by sa zhovárali tí skvelí ( relatívny pojem: nie dokonalí, ale kompatibilní s túžbami čitateľa ) hrdinovia, s ktorými momentálne trávite čas radšej. Oveľa viac vás zaujíma, aký zvrat nastane v ďalšej kapitole, než výsledok nejakej komplikovanej rovnice, ktorá bude veľmi pravdepodobne na teste. A tie možnosti, ktoré by ste mali v ich svete.. alebo čase, narozdiel od našej reality.
  A FANARTY. FANARTY EVERYWHERE!
 Chcete vedieť ako to skončí, ale zároveň nechcete aby to skončilo. Čo keby nakoniec tá kniha zapadla prachom a všetky tie pocity z nej s ňou?
 A ako vlastne môže mať niekto právo takto spútať vaše myšlienky?

Raz za čas sa objaví kniha, ktorej príbeh sa jednoducho stane viac než príbehom.



A hej, skutočne by som si veľmi rada zatancovala v Atlante s Rhettom Butlerom.

štvrtok 19. mája 2016

všelijako len nie po slovensky | 3x minirecenzia


Och kdeže sa len vzala tá moja apatia voči normálnym recenziám?? 

Leila Sales
: Tahle píseň ti změní život

Elisa Dembowská, podľa anotácie nie-práve-spokojný mimoň si v jedno leto uvedomí, že už nechce byť vlk samotár a do takejto radikálnej zmeny vkladá mnoho nádejí a úsilia. Sleduje trendy, číta moderné časopisy, zamieňa šatník, upravuje účes, ale ani to nič nezmení na tom, že prvý školský deň dopadne.. nijako. Nikto si ju nevšíma. Opäť.  Elisu dožerú nervy a zo školy utečie s úmyslom ukončiť jej dlhú cestu životom.
O pár mesiacov neskôr je Elisa pod "neustálym" dohľadom rodičov, čo si snaží kompenzovať nočnými vychádzkami. Kto by povedal, že práve prechádzajúc prázdnymi, nočnými ulicami so slúchadlami v ušiach však nájde svoj vytúžený obrat v živote? 

Táto knižôčka sa nachádza v mojej poličke "obľúbené" už nejakú tú dobu a ja som ju prednedávnom zobrala do rúk znovu ( a to nie som veľmi re-readingový typ ) a bolo mi ľúto, že už tu ""recenzia"" na ňu už nie je, 

Totiž, vždy keď mi k nej zablúdi pohľad, spomeniem si ako veľmi by som si priala Elisu za kamarátku. Lebo, sakra, kto by netúžil po kamarátke, ktorá nosí jednorožcové kozačky?? A tiež by som jej veľmi chcela povedať, že byť divným nie je vždy osamelá trať..
  Skrátka sa mi hlavná hrdinka zdala veľmi skutočná. Neviem ako vy, ale ja v pätnástich rokoch neuvažujem ako 40ročný profesor filozofickej fakulty, preto si trochu tolerancie voči naivnosti či ufňukanosti hrdinka zaslúži. Jednoducho jej správanie v súlade s vekom mi znelo prirodzene a viem si predstaviť, že nejakú takú Elisu máme v či susedstve alebo v spomienkach všetci.
Vedľajšie postavy tam nie vždy sú od toho aby ste si ich zamilovali. Ale líšia sa tak nejak od skutočných ľudí? 

Z tých kiksov tu vidím asi akurát prvotné stretnutie Elise so Štartom, čo práve najuveriteľejšie ( ale to celý Štart, takže.. ), ale som to schopná odpustiť za neskoršie pasáže.
Neviem či je to práve relaxačná kniha.. .. áno, nie je veľmi rozsiahla, číta sa dosť rýchlo a nerieši ani tak ťažké témy, ale verím, že môže čitateľa zasiahnuť viac ako nejaká Danielle Steelová. Aspoň teda v mojom prípade. Starším toľko nedá, ale myslím, že mladšie ročníky si ju pre neveľmi komplikovane podanú ideu užijú.

Inak je tu zakomponové množstvo kúskov postaršej muziky, z ktorej je na Spotify zostavený playlist, ktorý si môžete pri knihe vychutnať. Za mňa palec hore. 

Kody KeplingerLying Out Loud

Sonny a Amy sú najlepšie kamarátky. Amy je múdra, krásna, citlivá, skrátene: dokonalá. A Sonny je skvelá klamárka.
  Sonny klame o svojom otcovi, ktorý trčí vo väzení aj o svojej matke, ktorá ju "vykopla" z domu, kvôli čomu tajne žije u Amy. Tiež si vymýšľa výhovorky, prečo tentokrát zas prišla neskoro do školy či práce alebo za akého dôvodu zase nemá pri sebe hotovosť na obedy. Ale má jednu zásadu - nikdy neklamať Amy. Teda, väčšinou..
  Lenže keď Amy pípne správa od miestneho nováčika, hipstera Rydera, ktorého nikto nemá rád, veci sa trošku zamotajú. Dievčatá si z neho vystrelia a omylom odošlú zahanbujúci mail, ktorý celý ten, mnou nepochopený, romantický kolotoč odštartuje. Pretože keď neskoro v noci naň príde urazený feedback od Rydera, Sonny sa ospravedlní ( ako to pohoršenej Amy sľúbila ).. a mhm, podľa kódexu tínedžerských romantických klišé, spozná Rydera v lepšom svetle počas nočného pokecu.
 A za východu slniečka sa Sonny odhlási z účtu Amy.
 
Prečo by si to teda chcel niekto prečítať??

Ach vy neveriaci Judáši, veď je to predsa Kody Keplinger! Nie síce v plnej sile, ale aj tak tam je poznať niečo z jej cynického humoru, postrehových myšlienok a uveriteľnej teen drama. A, samozrejme, sympatickí hrdinovia nesmú chýabať.

Celú knihu teda Sonny naháňa Rydera a snaží sa ho presvedčiť, že Amy nie je až tak skvelá, ale narozdiel od nej, Sonny je dievča jeho snov ( čo vo virtuálnom svete v podstate aj je ).
Trápne situácie boli vtipné, závažnejšie komplikácie ( podmienené luhárstvom ) napäté, túžba poznať hrdinkin backstory ma poháňala ďalej do čítania a ja som bola nakoniec viac ako spokojná. Aj keď mi síce stále nejak nedošlo, prečo si Sonny Rydera vlastne zamilovala ( pamätáte na všetky tie ohňostroje, srdiečka, iskričky a čo ja viem čo ešte vo vzduchu, keď boli spolu Bianca a Wesley? no.. .. tu niečo zjavne nevyšlo ), nebránilo mi to tak knihu si vychutnávať ( a teraz si ju vychutnáva môj 18-ročný nigga brat ).

  A tiež, kniha mala ( pre mňa!! ) jeden z najkrásnejších koncov ( hehe, tentoraz trochu iné klišé ), aký som kedy čítala a som skutočne spokojná, že som sa do nej dala, aj keď re-readingu sa asi nebojím.
  Ale zato sa teším na ďalšie knihy od Kody!

Elizabeth Wein: Krycí jméno Verity 

Druhá svetová vojna sa už pomaly blíži ku koncu, keď vo francúzskom Ormaie havaruje britské špiónske lietadlo. Agentka Verity, ktorej sa pred pádom podarilo vyskočiť je odhalená Gestapom a vypočúvaná. Buď sa stane kolaborantkou alebo ju po neúnavnom mučení následne popravia. Narozdiel od iných špiónov sa však Verity rozhovorí.. a rozhovorí príbeh o sebe, svojej najlepšej priateľke Maddie a sem tam o nejakých vlastizradských detailoch.
 Lenže aj keď prezradí všetko čo vie, jej osud to nijako nezmení – nacisti ju zabijú či pošlú do pracovného tábora.

Mám rada históriu – a druhá svetová vojna ma asi nikdy neprestane.. zaujímať. Častokrát som si chcela prečítať aj nejakú beletriu, ktorá sa jej týka, ale v tejto kategórii uprednostňujem skôr filmy. Keď mala Krycí jméno Verity vyjsť, bola som si na stopro istá, že si ju prečítam. Ale potom sa dovalila istá vlna kritiky a ja som zavrhla nakupovanie českých kníh. Narazila som na ňu teda až pred nejakou dobou ( presnejšie cez prijímačky ) a ako mi padla do oka, musela som ju zobrať.
 
A že som ju len tak-tak stihla do mesiaca vrátiť.

Totiž, ten začiatok.. Priveľa technických parametrov a primálo dialógov. Takže sa cezeň prehrýzalo pomalšie, ale keď si na postavu Verity a jej spôsob rozprávania zvyknete, ide to ľahšie. A zaujíma vás, ako sakra autorka vykorčuľuje z toho, že nad ňou hneď na začiatku vyriekla ortieľ smrti ( a nie, hento som nečakala. sakriš ).
  Časť Kittyhawk bola spočiatku taká dafuq, nasledovala celkom nuda ( pretože Verity bola predsa len lepšia rozprávačka ) a potom zase dafuq ( lenže tentoraz so slzami pokropenými stránkami ). Jednoducho budete čučať, ako vás autorka dobehla a aká bola Verity v skutočnosti.
  Ach Verity, Verity.. To bola ľúbivá postava. Pochybujem, že by ste si ju nezamilovali ( teda.. možno spočiatku? ). Ach a statočná Maddie..  / a úplne mimo, shipoval niekto okrem mňa Verity s von Lindenom? vždy keď mali spolu scénu som iba tak pišťala „outýfakingpí!“.. /

Má to emócie. Je to premyslené. Síce trochu zdĺhavé, ale ten krásny príbeh stojí za to. A ak nemáte, tak si ju bežte hodiť do wishlistu/ tbr poličky!

And remember, no two persons ever read the same book! 

Čítali ste nejaký z týchto titulov? Alebo ste ich bezpodmienečne vďaka týmto textom zatratili? Nuž, však viete kam treba písať tie komentáre. 

pondelok 28. marca 2016

knižný tag č.xy

Po zdanlivo zbytočnej honbe za TAGom, ktorý by ma zaujal, som jemne sklesnutá na duchu stlačila ctrl+v a pozliepala tu náhodne vybrané otázky. Netuším ako sa tento pokus o zblíženie sa s čitateľmi pôvodne nazýval a ani kto ho začal, ale zato viem, kde nájdete moje odpovede:

Akú knihu máš práve odloženú na nočnom stolíku? 
Čas opovržení, druhý román o zaklínačovi Geraltovi a princeznej Ciri. Už som vlastne nejako dala najavo, že túto sériu totálne žeriem?  
  Posledná skutočne dobrá kniha, ktorú si čítala?  
Zatiaľ jediná kniha, ktorej som za tento rok stihla dať čistých 5* je finále Upírskej Akadémie - Posledná obeť. Úprimné odporúčanie série všetkými jedenástimi prstami!

Ak by si mohla stretnúť nejakého autora - mŕtveho či živého -, kto by to bol?
A pre aké informácie by si ho vypočúvala?
 
POTREBUJEM PRÍBEH(Y) ZÁŠKODNÍKOV!! ( alebo keď na hpkizi trávim príliš veľa času ) 

Ktorá kniha sa dá považovať za niečo nezvyčajné v tvojej knižnici?
Mhm.. Neviem, nemyslím si, že vyzniem ako človek, ktorý sa rád zahrabe v posteli so Shakespearom. 

A keď už spomínam tú knižnicu - ako máš v nej usporiadané knihy? 
No, momentálne sa to ako "usporiadanie" nazvať nedá. Aby som nekupovala ďalšie knihy, tak som si ako pripomienku nachystala kôpku tých neprečítaných mimo moje kocečky a rozhodla sa upratať to, až keď bude všetko prečítané. Inak, často podľa žánrov, vydavateľstva, série, autora či formátu. Jedným slovom: chaoticky. 

 Ktorú knihu si si chcela vždy prečítať, ale nejaké tajomné sily osudu ti to zakaždým prekazili? 
*kontroluje TBR poličku* Nejkrásnější od M. Meyer! Red Queen od V. Aveyard! A Court of Thorns and Roses od SJM! Sedem minút po polnoci od Nessa! Emma od Austenovej! ..  a ak nechcem celý článok zaplniť touto otázkou, dáme tu stopku.

S ktorou knihou si sa naposledy cítila, že sa ti určite bude páčiť ( možno kvôli skvelej reklame či sľubnej, pofidérnej anotácii ), ale nakoniec to nedopadlo úplne podľa tvojich predstáv? 
Tu nemám nad čím dlho premýšľať - od Gwind: Nezabiješ? som očakávala ukážku, že aj slovenská autorka dokáže napísať nejakú dobrú fantasy YA ( či čo to bolo, už si presne vek hrdinky nepamätám ), ale skončilo to veľkým sklamaním.. Myslím, že za tie dve hviezdičky sa zaslúžilo milé venovanie a niektoré dobre napísané krvavé scény.. 

Pamätáš si na poslednú knihu, ktorú si odložila a nevrátila sa k nej, napriek tomu, že si ju nedočítala? 
Riordanova Červená pyramída. Ale k nej sa plánujem vrátiť!! Určite!! Niekedy.. .. 

Aké druhy, žánre príbehov ťa lákajú? A aké ťa naopak, zanechávajú úplne chladnou? 
V neprvom rade sa mi páčia fantastické a dobrodružné motívy; napäté pátračky mi tiež nevadia a pomalé historické romance si často nechám ľúbiť. Ale či som niekedy romanticky hľadela v kníhkupectve na westerny ( aj keď kvôli jednému konkrétnemu, dvojmetrovému upírovi ruského pôvodu by som si dala povedať ) či tie dievčenské romány z vydavateľstva Motýľ povedať nemôžem. 

 Ak by si mohla doporučiť prezidentovi nejakú knihu, aká by to bola? 
Nakoľko nemyslím, že by si pán prezident užil Upírsku Akadémiu či Zaklínača natoľko ako ja ( aj keď vylúčené to určite nie je ), volím ( si teba Pikachu!!) Zločin a trest od Dostejovskija.

A na záver - akú knihu plánuješ čítať v najbližšej dobe? 
Tipujem to na Zbierku úloh z matematiky/ slovenského jazyka. Ale po Testovaní9 a prijímačkách si brúsim zuby na Jonathana Strange-a a pána Norrella. 

Ak sa vám otázky páčili, môžete si tag vyplniť a ak chcete, môžete mi vaše odpovede či link na článok hodiť do komentára. Ja ďalej otázky posúvam ku Frankkulienke.


Emmaline

utorok 5. januára 2016

kódex tieňolovcov | cassandra clare & joshua lewis

Pociťujete nedostatok Tieňoloveckej literatúry? ( rečnícka otázka, guys, nemusíte sa podozrievavo mračiť )
Chcete sa stať kvalifikovaným Tieňolovcom? ( okay, jediný kto sa tu mračí, som ja )Tak potom tu je Kódex Tieňolovcov pre vás! 

  Kódex vám pomôže s adaptáciou medzi Tieňolovcami, osvetlí tajomstvá efektívnosti zbraní Nefilov, vysvetlí kategorizíciu démonov a dolnosveťanov a v neposlednom rade poučí i o čomsi z histórie!

  Mhm.. pod tou komerčnou fasádou to možno znie nudne. Našťastie ( wait, what? ) toto vydanie prešlo rukami Clary Frayovej a jej priateľov, ktorí si ho trochu upravili. 

  Určite som minimálne raz otravovala s tým, ako sú Pekelné stroje trilógia môjmu srdcu najbližšia, avšak, že by som po tomto doplnku ( skôr k TMI ) práve zúfalo túžila sa mi nezdalo. 
  Nakoniec, keď si to kamarátky pokupovali, najprv boli veľmi spokojné, ale neskôr začali v ňom hľadať iba chyby, čo tak trochu viac vyvolalo vo mne záujem. 
  Spočiatku som sa bála, ako to bude so spoilermi v Kódexe, keďže som celú sériu nedočítala ( zamrzla som na CoLS ), ale nakoniec som bola spokojná ( aj keď známe kvôli nejakými nezrovnalostiam s CoHF ani nie) - dôležité veci tam boli akurát z Mesta skla. 

Kódex nepochybne vzhľadom zaujme - a keď ho otvoríte, je len radosť pozerať ( ak teda zabudnem na tie ilustrácie na vnútorných doskách ) na skicy od Clary známych postáv, krásne ilustrácie na začiatkoch kapitol a ostatné výtvory.

  Čomu sa dalo vyhnúť sú asi pomýlené runy - jediná ktorú na 100% poznám je Angelic Power (pretože tá sa stala akýmsi symbolom fandomu Shadowhunterov) a práve tá bola preložené divne. Tiež zamrzí formát, ktorý musel byť zrejme kvôli všetkým tým vychytávkam vnútri upravený a k ostatným knihám o Tieňolovcoch nesedí. (update: formátovo sedí k Magnusovi  Simonovi a Lady Midnight bude v slovenskom vydaní pravdepodobne tiež výškovo rovnaká)

Z obsahovej stránky dokáže Kódex tiež osloviť. Fanúšikovia si oprášia už niektoré známe fakty a dozvedia sa aj kopu nových a vďaka ľahkému štýlu, ktorý už u Cass poznáme sa Kódexu ako nejakej nudnej učebnice báť nemusíte.

 V podstate však o veľa neprídete, ak po knihe nesiahnete, ale ak vám postavy z Nástrojov smrteľníkov chýbajú, tak jej prečítanie nebude krok vedľa.

Originálny názov: The Shadowhunter's Codex
Séria: Dodatok k Tieňoloveckej ságe ( TMI, TID, TDA, SA, TLH,. )
Diel: 
Počet strán: 280
Moje hodnotenie: 3.5/5*
Hodnotenie na Goodreads: 4.08*/14 500

Ďakujem vydavateľstvu Slovart za poskytnutie knihy na recenziu. Ak vás zaujala, môžete si ju za primeranú cenu kúpiť napríklad TU.

Kam ďalej? Recenzia na Mechanického anjela ( Pekelné stroje 1)

And remember, no two persons ever read the same book!