utorok, 26. mája 2015

prvá strieborná kniha snov | kerstin gier

Aké je vyvolávať v snoch démona spolu s partičkou chutných chalanov? V podstate ani nie tak strašidelné, ako romantické, však Liv?

Olivia Silberová je v Londýne nová, spolu so sestrou Miou sa tam práve len nasťahovali. Napriek tomu nový dom, nová škola a noví spolužiaci nie sú pre obe nič výnimočné,  sú totižto vetrom ošľahané cestovateľky. V priebehu ôsmich rokov striedajú domov už po šiesty raz.
  Lenže tentoraz ich v novom meste čaká niečo iné - ich matka si našla skvelého priateľa a svoje myšky plánuje nasťahovať k nemu.
  Do toho sa pripletú podivné sny, ktoré sú až moc živé a ich účastníci si ich až veľmi dobre po zobudení pamätajú.
 A samozrejme, aby toho nebolo málo, Pán tieňov baží po panenskej krvi. A tentoraz sa Katniss ako dobrovoľníčka neprihlási..  

Autorku Prvej Striebornej knihy snov, Kerstin Gier u nás ( respektíve v Česku ) poznáme hlavne vďaka trilógii Drahokamy. Ja som si tie tri knihy o cestovaní v čase zamilovala a do autorkinej ďalšej knihy som sa vrhla s očakávaním nejakej tej romantiky a hlavne humoru, pretože Kerstin píše ľahko, skvelo a vtipne.
  Nápad s tajomnými dverami do snov bol zaujímavý, ale myslím, že sa mu autorka mohla venovať viac ako romantickej línii.

  Obálka je taká.. iluminátska, taký šialený mix všetkého, ktorý napokon nevyzerá až tak zle.  

Ja som knihu zhltla skoro za deň. Stránky sa vážne obracajú samé ( a že sú tie stránky pekné, kvietky po okrajoch sú milé ) a dej čitateľ vstrebáva ľahko.
  Hlavnú hrdinku som mala rada. Zdieľali sme záľubu v Sherlockovi a na mňa pôsobila o čosi vyspelejšie ako Gwen.
  Jej love interest, Henry mi bol spočiatku sympatický ( a nie je „syrárka“ tá najromantickejšia prezývka, akú môžete dievčaťu dať? ), ale potom ako si začal s Liv sa z neho stal taký ten klasický, boyfriendovský cukríček. (Napriek tomu, že Gideona som mala radšej, ani on sa tomu nevyhol) Ale bod preňho, že stále nie je úplne úprimný voči Olivii, láska predsa nemôže zmeniť človek
a úplne od základov, nie?
  Z jeho coterie som si obľúbila jedine Graysona, ktorého som si bohvie prečo predstavovala ako Nica di Angela. Z mužského predstaviteľstva Prvej Striebornej knihy snov vedie teda on. ( Arthura som nechápala a Jasper bol proste debil )
  Ďalšia skvelá postava bola Mia, malá detektívka. Myslím, že som si ju dokonca obľúbila viac ako Liv.
 A samozrejme Florence, čo by bola dokonalá BFF pre Charlotte! ( neverím ako mohla byť dvojča toho úžasného Graysona ).

Boli to štyria chlapci a zdalo sa, že takmer každý na chodbe na nich vyvaľoval oči. Vlastne už chýbal len spomalený záznam a ventilátor, ktorý by im odvial odvial vlasy z tváre. Mierili práve k nám a premýšľala som, ktorý z nich premenil Persephonu na soľný stĺp. Nakoľko som to mohla rýchlim pohľadom posúdiť, každý z nich mal niečo do seba, za predpokladu, že sa jej páčili vysoké, blonďavé, vyšportované typy. ( Mne ani náhodou - mala som slabosť pre tmavovlasých, hĺbavých chlapcov, ktorí čítajú básne, hrajú na saxofóne a radi pozerajú filmy so Sherlockom Holmesom. Bohužiaľ som zatiaľ takých veľa nestretla. No dobre, ešte som nestretla ani jedného. Ale niekde tam predsa musia byť!)

Len mám problém s ľahkovážnosťou mužskej časti postáv. Chalani proste len tak vyvolajú démona ( ktorý by sa čisto hypoteticky mohol chcieť zmocniť sveta ) a .. ..  ako by ich to vôbec nezaujímalo, ako by ten Pán tieňov bol len nejaká bokovka na zabíjanie času. 

 Asi som vážne nejaká anti-romantička, ale ja romantiku nechápem a knihu to ku koncu u mňa trochu zhodilo. Nemyslím, že romantika v nej bola napísaná zle, bolo to dobré ( čítaj: Gierovské; Drahokamovské ), ale radšej by som čítala viac o záhadách snov aa.. všetkom inom ako o očiach farby roztopeného karamelu.

Zápletka fungovala v podstate dobre, rozuzlenie ma prekvapilo ( scéna vyjasnenia strán kto je nepriateľ a kto spojenec mi tiež trochu pripomínala Drahokamy ) a ja som z knihy mala dobrý pocit, až kým som sa nevrátila k Hádesovmu Chrámu.

„Liv, prestaň s tým,“ zasyčala Mia. „Pozeráš sa ako zaľúbená ovca.“
„S radosťou,“ povedala Mia, a keďže svoj sľuby zvykla dodržiavať, o tri hodiny som mala rebrá zelené a modré a okrem toho ma triafala rôznou muníciu: viacerými gaštanmi, obalom čajovej sviečky a čučoriedkovým mafinom. Alebo „maforiedkovým čučinom“, ako zvyčajne vravela Lottie, len čo počúval Charles.

V konečnom dôsledku mi, ako ste si mohli všimnúť Prvá Strieborná kniha snov pripomínala moju milovanú trilógiu, ale počas čítania som to tak až nepociťovala. Na Drahokamy úplne nemala, ale tiež v sebe kniha ukrýva potenciál na dobrú sériu. Jednoducho príjemná puberťárna.  

Originálny názov: Das erste Buch der Träume
Séria: Silber/ Strieborné knihy snov
Diel: 1/3
Počet strán: 364
Hodnotenie na Goodreads: 4,12*


And remember, no two persons ever read the same book!

1 komentár:

  1. Hmm. Láska? Vážne je v tej knihe láska celkovo viac ako na tri strany? Čakala som... Nejakú obrovskú zaprášenú kroniku snov, ktoré sa dali pretransformovať do reálneho sveta... potom by samozrejme prišli na to, že sa dá skonštruovať aj mechanický prístroj a nemuseli by robiť všelijaké rituály... ak by tam tá láska predsa len musela byť, ľahkovážne dievča by si vysnívalo svojho princa, ktorý by sa kvôli chybe v systéme premenil na úhlavného nepriateľa...
    Takže som sklamaná, v prípade, že na knihu natrafím v knižnici, tak si ju určite požičiam (a možno prečítam).
    Tebe sa snívalo o Danovi? Aj ja chcem! :´(

    OdpovedaťOdstrániť