štvrtok 26. februára 2015

stratení v červenej

Takže, vo formulári na GA sa mi
zjavila odpoveď jednej zatiaľ nemenovanej osoby a ja na jej rady predsa dám, a tak prikladám fanfiction na Barbie: Škola pro princezny!

Jedného halloweenskeho večera sa tri nezletilé debilné dievčiská, rozhodli pozerať Barbie. A keďže sú to tak rafinovane prešpekulované filmy, rozhodli sme sa tento jeden o trošku predĺžiť. Porša bola nejaká princezná, od neviem odkiaľ, a za svoje naprosto legální stěry si zaslúžila miesto na mojom wattpade  ( v tomto prípade blogu ). Ale nešlo by to aj bez toho badass super vodiča ružového koču, ktorý doviezol hlavnú protagonistku do centra diania toho blbého filmu. So, here we go, Stretení v červenej (Porša bola redhead).


Prvýkrát, keď  som ho uvidela, mal na sebe slnečné okuliare a pilotskú čapicu, čo bolo vzhľadom na to, že bol kočiš docela podivné, ale mne to dávalo logiku. Ľudia o mne hovoria, že som vraj "mierne zaostalá", ale mne to nevadí, pretože som pekná. A pekní a bohatí ľudia kraľujú svetu a preto bol Brock len kočiš ( aj keď on nejaký génius teda tiež nebol ).
 Vedela som, že osud ( Budha, Alah a aj ten imaginárny chlapík povolaním Boh ) nás dá dokopy. Aj keď som nemohla, cez jeho čierno - čierne okuliare vidieť pol ksichtu. Ale to nevadí, aj tak ma priťahoval. Ale tak to všetko nezačalo..

 Bežala som na hodinu Etikety s dámou Devinovou, keď tu zrazu som narazila na muža v obleku s ružovou kravatou, a čiernymi matnými okuliarmi. Z pier mi vykĺzol slabý výkrik . Moje ružové botičky sa mi poplietli a ja som padla do náruče tohto mužného kočiša. Keď som otvorila oči, pozrel sa na mňa so svojimi bohvieakými očami ( super sklá na okuliaroch ) a ja som sa nezmohla na nič iné než na 
Máte pekné oči.
Neznámy na mňa nechápavo zazeral a po chvíli mi pomohol postaviť sa na vlastné nohy a nezabudol chladne dodať 
Hodina už začala, slečna. Radšej vám dopomôžem s príchodom. 
   Mama mi zakázala baviť sa s neznámymi ľuďmi, ale už musím ísť na hodinu. 
    Moje meno je Brock, a pracujem tu už niekoľko rokov, dokonca minulý rok som s vami zažil autonehodu, vďaka ktorej mám teraz vodičský preukaz maximálne na kone. Aj ten blbý bicykel, mám zakázaný vo všetkých štátoch. zatiahol mierne nahnevane.
Chvíľu som tupo pozeralo do bezodnej temnoty jeho okuliarov, keď som si uvedomila vážnosť situácie, a to, že už vážne musím ísť na hodinu. Bez slova som zobrala svoju fake listovú kabelku od channelu, ktorú mi darovala Dilancy, za to, že som neprepadla zo svetu práce a utekala do super luxusnej učebne, za niekoľko miliónov - nikto sa nepozastavoval nad tým, kde vzal štát na to peniaze, je to proste Barbie thing - a posadila som sa na svoje zvyčajné miesto pri okne. Dáma Devinová dnes zmenila odtieň zlatej na jej igelitových šatách, čo som hneď musela povedať Dilancy.
   
Ja viem, je to moja matka. otrávene odpovedala Dilancy..
 Obzrela som sa cez okno, kde som zazrela veľmi mužného Brocka, ktorý práve vychádzal z zamestnaneckého kumbálu, kravatu mal mierne na krivo a tváril sa akoby práve zabehol maratón..
Čo tam asi robil? Oh bože! On tam má nejakú ženu?! On ma podvádza?! Počkať, sme my vlastne spolu?..  Dáma Devinová začala niečo drístať a ja som zasnene hľadela na ten kumbál  s predsavzatím, že sa ho na stav nášho vzťahu pôjdem po hodine opýtať.

Keď som počula zvonivý zvuk zvončeka, zistila som, že mi škvŕka v bruchu. Bola som hladná, ale musela som sa ísť opýtať Brocka na náš vzťah. Z mojej fake listovej kabelky od channelu som vytiahla banán a elegantne som ho ošúpala. A potom som si hi proste napchala do huby a cestou som sa skoro zadusila.
 Dobehla som ku Brockovi a pozdravila ho.
  
Čo zase chcete, slečna?
Trochu ma to zarazilo, ale ja som sa nedala a bojovala o jeiho zmrazené 
Čo si robil v tom kumbále? 
  Neviete, čo je súkromie?
  
Ako milenci by sme pred sebou nemali mať žiadne tajnosti, nie?
Ja, keď som bola malá, uškrtila som kuriartko.

 Brock nechápal. "Čo to hovoríte slečna? My spolu žiadny vzťah nemáme... A propós, potom, čo ste do mňa dnes vrazili, ste sa mi ani neospravedlnili." Vtedy som sa zarazila.
  
Ale Brock, ako to myslíš, veď my sme spriaznené duše!!
  
Prepáčte, ale vy nie ste žena môjho kalibru..
Bolelo to ako kopanec do hlavy. Chvíľu som nechápala a pozerala do prázdna, a potom som videla len záblesk jeho žiarivej ružovej kravaty, keď odchádzal..

Sedela som na lavičke v princeznovskom parku, keď sa ku mne blížila silueta ( alebo tieň? ) muža s pilotskou čapicou. Takmer som sa zadrhla dortíkmi.. Je to BROCK!!! Brock sa vrátil!!
  
Slečna musíte si dávať pozor, nechcem aby sa tak pôvabné dievča ako vy zadrhlo vďaka mojej maličkosti. Skoro som sa zadrhla znova.
  
Brock, prečo máš fialovú kravatu? Nemal si ružovú? 
  Neriešme detaily slečna a užime si tento vzácny moment, ktorý môžeme spolu stráviť. Ako to dopovedal, vzal ma svojími mužnými, mocnými rukami a vášnivo ma pobozkal. Na môj vkus až moc vášnivo a to bol dôvod, prečo som ho oslintala. Prišlo mi však, že jemu to vôbec neprekážalo. Bol úplne iný ako te chladný Brock, ktorého som poznala. Po pár hodinách neustáleho rozprávania o veciach, ktorým som nerozumela sa mi Brock ospravedlnil a ja som oäť zostala sama. Z nášho rozhovoru mi vyplynula len jediná vec - a to, že som zamilovaná do Brocka.

Na druhý deň.
Šla som na hodinu , keď som zbadala na druhom konci chodby Brocka. Rozbehla som sa s napirahnuotu náručou k nemu a objala som ho zozadu okolo pása.
  
Pane Bože slečna, čo to zase vyvádzate?
  Ale Brock, netvár sa akoby včerajšok ani nebol..

  
Aký včerajšok ? Myslíte vtedy, keď ste do mňa vrazili?
  
Nie, myslím ten moment v parku Brockuško"
  
Ja vážne netuším o čom to rozprávate, slečna, prestaňte ma otravovať blbosťami. Do očí sa mi natlačili slzy. Neznášam, keď sa mi potia oči..

Opäť som sa posadila na lavičku, ktorá bola pokrytá neidentifikovateľným humusom. Dnes na mňa všetci serú.. Či už Brock, holuby alebo Dilancy...  Znova sa pri mne zjavil Brock. A znova mal fialovú kravatu. Niekomu by sa tento detail mohol zdať dôležitý, ale mne nie. Ja to mám u prdele, pretože Brocka rozoznám, keď sa naňho pozriem.
Opäť som vás ranil mojim nevhodným správaním slečna, ospravedlňte ma prosím.. a pobozkal ma. Snažil sa mi vopchať jazyk do úst, ale moje zuby mu v tom zabránili. Zrazu sa z ničoho nič zjavil Brock číslo 2. Mal ružovú kravatu. 
Čo sa tu dopekla deje, Crock?!


Ten pocit, keď sme si vážne mysleli, že Porša sa píše Porsha... a ono to je Portia..

  „Dvaja Brockovia?“ skonštatovala som logicky.
  „Porsha, ja ti to vysvetlím!“ zvolal ten s fialovou kravatou
  „Ty už hovoriť nič nebudeš, Crock! Porsha, toto je moje dvojča, Crock. Keď sme boli malí, zavreli ho na psychiatrické oddelenie, pretože sa im nezdalo vhodné, že láme väzy každému zvieraťu, ktorú mu prišlo do rúk.
 A raz, keď otáčal krkom medveďa Grizzlyho to už bol vrchol. Však ten je tu predsa zákonom chránený! Zavreli ho do basy a pred pár dňami ho pustili. Dáma Devinová mu povolila robiť mi asistenta.
Lenže toto sa už podobá na pedofíliu, Crock,“ otočil sa ku nemu „obávam sa, že ťa budem musieť nahlásiť.“
  „Ja sa obávam, že stále nechápem čo to má spoločné so mnou.“  zronene som zložila tvár do dlaní
  „Keď ty máš... taký krásny krček..“ oblizol si hornú peru.
  „Oh, ďakujem Crock.“ flirtovne sa na neho usmiala. 
Brock iba pozeral na našu lásku a zmyslel si, že nám to prekazí. On... on si zložil svoje slnečné okuliare.
 So spadnutou sánkou až po zem som sledovala tento úkaz. Potom si dal dole kravatu a ňou zaškrtil Crocka. Šialene sa zasmial.
  „Arrivederci, Brock.“
  „Počkať.. čo?“
  „Čo čo?
  „Však ty si Brock a tam dole je Crock, nie?“
  „Keď som tu nastúpil, vymenil som nám kravaty a ten hlupák si vážne myslel, že je Crock.“
   Takže celý ten čas som bola vo vzťahu s Brockom, ktorý si myslel, že je Crock a bola som zamilovaná  do Crocka, ktorý predstieral, že je Brock.
  Brock bol Crock a Crock bol Brock.
Mám to! 
Jak prosté Watsone! Takže Crock nikdy neexistoval!“ zvolala som a nadšene si zatlieskala.
Crock, či Brock či kto to sa na to pozeral dosť zmätene. A ešte k tomu mu z pravého kútiky vytekala slina. Nevhodné!
 Iba som ho chytila za ruku a v žiare zapadajúceho slnka sme sa vybrali naspäť do hradu s tým, že už sa nikdy v živote nestretneme. 



Koniec

2 komentáre:

  1. Anonymný2:00 PM

    :D :D :D je to geniálny príbeh plný vášne :D :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Je ako divoký kôň! ( bohvie aký, nikdy som to prirovnanie s minulosťou nepochopila ) :DD

      Odstrániť