piatok 27. februára 2015

cinder | marissa meyer



V neposlednej dobe sa medzi čitateľmi re-tellingy stali dosť populárnymi. Jedná sa o prerozprávanie klasickej rozprávky/ príbehu s vlastnými prvkami. 
Marissa Meyer sa v takých vodách vrhla prerozprávania originálnych Grimmovských rozprávok a to Popolušky, Červenej Čiapočky, Zlatovlásky a Snehulienky.

Keďže tieto rozprávky všetci ešte z detských čias dôverne poznáme, môžeme dôjsť k jednému problému - vieme čo nás čaká. Takže nebude prekvapenie, že ukrivdená Popoluška predsa len pôjde na ples, kde stratí nohu - teda, myslela som topánku, Červená Čiapočka prekabáti Vlka a oslobodí svoju veteránsku babičku, Zlatovláska utečie z veže, respektíve kozmickej lode a Snehulienka porazí za pomoci priateľov Zlú Kráľovnú. 
  Lenže predstavte si to v ďalekej budúcnosti - budúcnosti, kde každý človek má svoj identičip, roboti sú súčasťou každej domácnosti a ľudskú rasu ohrozuje smrteľná modrá horúčka letumóza.
 Všetky tieto príbehy nám prepája hlavná hrdinka prvej knihy - Cinder, kyborgská futuristická popoluška/ mechanička ktorá žije so svojou opatrovníckou matkou, dvoma nevlastnými sestrami a pokazenou androidkou v Novom Pekingu.

Kai odstrčil Levaninu ruku, ale než stačil odpovědet, královna se otočila na Cinder a v jejím výrazu sa zračil odpor. „Jak se jmenuješ, dítě?“ Cinder namáhavě polkla a jen stěží ze sebe vymáčkla své jméno. „Cinder.“„Cinder.“ Pohrdavý smích. „Jak výstižné. Tvé jméno znamená popel. Prach. Špínu.“

Keď mala Cinder 11 rokov, vznášadlo jej rodičov havarovalo a ona ako jediná prežila, avšak s ťažkými následkami - oheň jej zobral ruku, nohu a mnohé vnútorné orgány, ktoré doktori nahradili káblami a rôznou technikou, čím sa z nej stal automaticky vydedenec modernej spoločnosti. V Európskej federácii si ju adoptoval Linh-Garan, ktorý skonal pod náporom Modrej horúčky a tak sa jej poručníčkou stáva jeho žena, Linh-Adri. Adri ako typická rozprávková  macocha je k Cinder zbytočne krutá a do popredia stavia vždy svoje dcéry: Linh-Perlu a Linh-Pivoňku.
 Väčšinu dní trávi zarábaním kreditov na trhu vo svojom stánku s mechanickými službami spolu s androidkou Iko. 

 A čo by sa nestalo, ako za prechýrenou, najlepšou mechaničkou v Spoločenstve k nej raz príde samotný princ Kaito s pokazenou androidkou Nainsi.

 Cinder sa tak dostáva do diania v paláci, avšak nielen Kaiovou vinou. Pivoňka, jediný človek ku ktorému mala Cinder kedy blízko, prejavila príznaky letumózy a je odvezená do karantény. Stratou zdrtená Adri (bolo ťažké uveriť, že má nejaké city) kvôli odmene nechá Cinder odvliecť ako pokusného králika do výskumnej stanice, kde sa doktor Erland snaží nájsť na túto nákazu liek.

Už som to určite spomínala, takže sa opakujem. The Lunar Chronicles je moja najobľúbenejšia séria ( *Harry, Percy, Will Herondale, Fitzwilliam Darcy, Gideon a ďalší moji imaginárni boyfriends plačú v kúte a Carswell na nich robí grimasy* ), nakoľko ja rozprávky milujem.
 Či už formou animovaného filmu alebo detských kníh, rada sa k nim vraciam a vážne, to vládne môjmu srdíčku.
A TLC mi proste.. zobrala pevnú pôdu pod nohami. 

Cinder som objavila už pred nejakým časom a veľmi sa mi to páčilo. Keď vychádzala Cress, zbadala som známy front písma a povedala si, že by nezaškodilo sériu dočítať (Cinder som mala ako ebook kvôli tým nekresťanským peniazom, čo za tie knihy chcú). Nakoniec som si teda všetky tri diely kúpila na Vianoce. Cinder som zhltla za noc, Scarlet mi robila spoločnosť vo vlaku a 600 stranovú Cress som tiež zhltla na jeden raz. Už len sa dočkať konečne na Winter. 

Cinder ako postava hrdinky mi vyhovovala ( napriek tomu, že naivná Popoluška nie je moja favoritka ). Zatiaľ Princ Kaito mi strašne lámal srdiečko, keď so Cinder stále flirtoval - pretože nevedel, že Cinder je "netvor". Inak bol taktiež klasický princ, galantný, odvážny a bla, bla. 
 Najlepšia postava tejto knihy ( v každej z tejto série mám inú ) je pre mňa androidka Iko, bolo proste roztomilé ako na všetko išla logicky a tie jej vtipy!
 Cinder sa rozhýbava trošku pomalšie (narozdiel od jej pokračovaní), ale akonáhle sa začítate, nepustíte ju z ruky. Číta sa ľahko, akcia na záver nechýba a zápletku netvorí len to, že ju macocha nechce pustiť na ples. S čistým svedomím ju odporúčam, lebo toto je must-read!

Originálny názov: Cinder
Séria: Měsíční kroniky/ The Lunar Chronicles
Diel: 1/4
Počet strán: 400
Moje hodnotenie: 4/5*
Hodnotenie na Goodreads: 4.14*/ 355 000

And remember, no two persons ever read the same book!

štvrtok 26. februára 2015

stratení v červenej

Takže, vo formulári na GA sa mi
zjavila odpoveď jednej zatiaľ nemenovanej osoby a ja na jej rady predsa dám, a tak prikladám fanfiction na Barbie: Škola pro princezny!

Jedného halloweenskeho večera sa tri nezletilé debilné dievčiská, rozhodli pozerať Barbie. A keďže sú to tak rafinovane prešpekulované filmy, rozhodli sme sa tento jeden o trošku predĺžiť. Porša bola nejaká princezná, od neviem odkiaľ, a za svoje naprosto legální stěry si zaslúžila miesto na mojom wattpade  ( v tomto prípade blogu ). Ale nešlo by to aj bez toho badass super vodiča ružového koču, ktorý doviezol hlavnú protagonistku do centra diania toho blbého filmu. So, here we go, Stretení v červenej (Porša bola redhead).


Prvýkrát, keď  som ho uvidela, mal na sebe slnečné okuliare a pilotskú čapicu, čo bolo vzhľadom na to, že bol kočiš docela podivné, ale mne to dávalo logiku. Ľudia o mne hovoria, že som vraj "mierne zaostalá", ale mne to nevadí, pretože som pekná. A pekní a bohatí ľudia kraľujú svetu a preto bol Brock len kočiš ( aj keď on nejaký génius teda tiež nebol ).
 Vedela som, že osud ( Budha, Alah a aj ten imaginárny chlapík povolaním Boh ) nás dá dokopy. Aj keď som nemohla, cez jeho čierno - čierne okuliare vidieť pol ksichtu. Ale to nevadí, aj tak ma priťahoval. Ale tak to všetko nezačalo..

 Bežala som na hodinu Etikety s dámou Devinovou, keď tu zrazu som narazila na muža v obleku s ružovou kravatou, a čiernymi matnými okuliarmi. Z pier mi vykĺzol slabý výkrik . Moje ružové botičky sa mi poplietli a ja som padla do náruče tohto mužného kočiša. Keď som otvorila oči, pozrel sa na mňa so svojimi bohvieakými očami ( super sklá na okuliaroch ) a ja som sa nezmohla na nič iné než na 
Máte pekné oči.
Neznámy na mňa nechápavo zazeral a po chvíli mi pomohol postaviť sa na vlastné nohy a nezabudol chladne dodať 
Hodina už začala, slečna. Radšej vám dopomôžem s príchodom. 
   Mama mi zakázala baviť sa s neznámymi ľuďmi, ale už musím ísť na hodinu. 
    Moje meno je Brock, a pracujem tu už niekoľko rokov, dokonca minulý rok som s vami zažil autonehodu, vďaka ktorej mám teraz vodičský preukaz maximálne na kone. Aj ten blbý bicykel, mám zakázaný vo všetkých štátoch. zatiahol mierne nahnevane.
Chvíľu som tupo pozeralo do bezodnej temnoty jeho okuliarov, keď som si uvedomila vážnosť situácie, a to, že už vážne musím ísť na hodinu. Bez slova som zobrala svoju fake listovú kabelku od channelu, ktorú mi darovala Dilancy, za to, že som neprepadla zo svetu práce a utekala do super luxusnej učebne, za niekoľko miliónov - nikto sa nepozastavoval nad tým, kde vzal štát na to peniaze, je to proste Barbie thing - a posadila som sa na svoje zvyčajné miesto pri okne. Dáma Devinová dnes zmenila odtieň zlatej na jej igelitových šatách, čo som hneď musela povedať Dilancy.
   
Ja viem, je to moja matka. otrávene odpovedala Dilancy..
 Obzrela som sa cez okno, kde som zazrela veľmi mužného Brocka, ktorý práve vychádzal z zamestnaneckého kumbálu, kravatu mal mierne na krivo a tváril sa akoby práve zabehol maratón..
Čo tam asi robil? Oh bože! On tam má nejakú ženu?! On ma podvádza?! Počkať, sme my vlastne spolu?..  Dáma Devinová začala niečo drístať a ja som zasnene hľadela na ten kumbál  s predsavzatím, že sa ho na stav nášho vzťahu pôjdem po hodine opýtať.

Keď som počula zvonivý zvuk zvončeka, zistila som, že mi škvŕka v bruchu. Bola som hladná, ale musela som sa ísť opýtať Brocka na náš vzťah. Z mojej fake listovej kabelky od channelu som vytiahla banán a elegantne som ho ošúpala. A potom som si hi proste napchala do huby a cestou som sa skoro zadusila.
 Dobehla som ku Brockovi a pozdravila ho.
  
Čo zase chcete, slečna?
Trochu ma to zarazilo, ale ja som sa nedala a bojovala o jeiho zmrazené 
Čo si robil v tom kumbále? 
  Neviete, čo je súkromie?
  
Ako milenci by sme pred sebou nemali mať žiadne tajnosti, nie?
Ja, keď som bola malá, uškrtila som kuriartko.

 Brock nechápal. "Čo to hovoríte slečna? My spolu žiadny vzťah nemáme... A propós, potom, čo ste do mňa dnes vrazili, ste sa mi ani neospravedlnili." Vtedy som sa zarazila.
  
Ale Brock, ako to myslíš, veď my sme spriaznené duše!!
  
Prepáčte, ale vy nie ste žena môjho kalibru..
Bolelo to ako kopanec do hlavy. Chvíľu som nechápala a pozerala do prázdna, a potom som videla len záblesk jeho žiarivej ružovej kravaty, keď odchádzal..

Sedela som na lavičke v princeznovskom parku, keď sa ku mne blížila silueta ( alebo tieň? ) muža s pilotskou čapicou. Takmer som sa zadrhla dortíkmi.. Je to BROCK!!! Brock sa vrátil!!
  
Slečna musíte si dávať pozor, nechcem aby sa tak pôvabné dievča ako vy zadrhlo vďaka mojej maličkosti. Skoro som sa zadrhla znova.
  
Brock, prečo máš fialovú kravatu? Nemal si ružovú? 
  Neriešme detaily slečna a užime si tento vzácny moment, ktorý môžeme spolu stráviť. Ako to dopovedal, vzal ma svojími mužnými, mocnými rukami a vášnivo ma pobozkal. Na môj vkus až moc vášnivo a to bol dôvod, prečo som ho oslintala. Prišlo mi však, že jemu to vôbec neprekážalo. Bol úplne iný ako te chladný Brock, ktorého som poznala. Po pár hodinách neustáleho rozprávania o veciach, ktorým som nerozumela sa mi Brock ospravedlnil a ja som oäť zostala sama. Z nášho rozhovoru mi vyplynula len jediná vec - a to, že som zamilovaná do Brocka.

Na druhý deň.
Šla som na hodinu , keď som zbadala na druhom konci chodby Brocka. Rozbehla som sa s napirahnuotu náručou k nemu a objala som ho zozadu okolo pása.
  
Pane Bože slečna, čo to zase vyvádzate?
  Ale Brock, netvár sa akoby včerajšok ani nebol..

  
Aký včerajšok ? Myslíte vtedy, keď ste do mňa vrazili?
  
Nie, myslím ten moment v parku Brockuško"
  
Ja vážne netuším o čom to rozprávate, slečna, prestaňte ma otravovať blbosťami. Do očí sa mi natlačili slzy. Neznášam, keď sa mi potia oči..

Opäť som sa posadila na lavičku, ktorá bola pokrytá neidentifikovateľným humusom. Dnes na mňa všetci serú.. Či už Brock, holuby alebo Dilancy...  Znova sa pri mne zjavil Brock. A znova mal fialovú kravatu. Niekomu by sa tento detail mohol zdať dôležitý, ale mne nie. Ja to mám u prdele, pretože Brocka rozoznám, keď sa naňho pozriem.
Opäť som vás ranil mojim nevhodným správaním slečna, ospravedlňte ma prosím.. a pobozkal ma. Snažil sa mi vopchať jazyk do úst, ale moje zuby mu v tom zabránili. Zrazu sa z ničoho nič zjavil Brock číslo 2. Mal ružovú kravatu. 
Čo sa tu dopekla deje, Crock?!


Ten pocit, keď sme si vážne mysleli, že Porša sa píše Porsha... a ono to je Portia..

  „Dvaja Brockovia?“ skonštatovala som logicky.
  „Porsha, ja ti to vysvetlím!“ zvolal ten s fialovou kravatou
  „Ty už hovoriť nič nebudeš, Crock! Porsha, toto je moje dvojča, Crock. Keď sme boli malí, zavreli ho na psychiatrické oddelenie, pretože sa im nezdalo vhodné, že láme väzy každému zvieraťu, ktorú mu prišlo do rúk.
 A raz, keď otáčal krkom medveďa Grizzlyho to už bol vrchol. Však ten je tu predsa zákonom chránený! Zavreli ho do basy a pred pár dňami ho pustili. Dáma Devinová mu povolila robiť mi asistenta.
Lenže toto sa už podobá na pedofíliu, Crock,“ otočil sa ku nemu „obávam sa, že ťa budem musieť nahlásiť.“
  „Ja sa obávam, že stále nechápem čo to má spoločné so mnou.“  zronene som zložila tvár do dlaní
  „Keď ty máš... taký krásny krček..“ oblizol si hornú peru.
  „Oh, ďakujem Crock.“ flirtovne sa na neho usmiala. 
Brock iba pozeral na našu lásku a zmyslel si, že nám to prekazí. On... on si zložil svoje slnečné okuliare.
 So spadnutou sánkou až po zem som sledovala tento úkaz. Potom si dal dole kravatu a ňou zaškrtil Crocka. Šialene sa zasmial.
  „Arrivederci, Brock.“
  „Počkať.. čo?“
  „Čo čo?
  „Však ty si Brock a tam dole je Crock, nie?“
  „Keď som tu nastúpil, vymenil som nám kravaty a ten hlupák si vážne myslel, že je Crock.“
   Takže celý ten čas som bola vo vzťahu s Brockom, ktorý si myslel, že je Crock a bola som zamilovaná  do Crocka, ktorý predstieral, že je Brock.
  Brock bol Crock a Crock bol Brock.
Mám to! 
Jak prosté Watsone! Takže Crock nikdy neexistoval!“ zvolala som a nadšene si zatlieskala.
Crock, či Brock či kto to sa na to pozeral dosť zmätene. A ešte k tomu mu z pravého kútiky vytekala slina. Nevhodné!
 Iba som ho chytila za ruku a v žiare zapadajúceho slnka sme sa vybrali naspäť do hradu s tým, že už sa nikdy v živote nestretneme. 



Koniec

utorok 24. februára 2015

mechanický anjel | cassandra clare



Moje prvé stretnutie s Cassandrou Clare sa odohralo na blogu Překlady knih, kde som objavila Clockwork Angel (vtipné to spomínanie aká bola moja angličtina toľko rokov dozadu.. a že som vlastne ani nedokázala normálne vysloviť názov série). Odporúčanie som dostala úplne náhodou a ani ebooky som vtedy nejako nemusela, tak je aj po toľkých rokoch pre mňa trochu záhada, prečo som po Mechanickom Anjelovi siahla. A to bolo prvý raz, čo som pri knihe bola celú noc, pretože som ju musela dočítať. A na druhý deň dvojku. (akurát s trojkou bol problém, keďže bol preklad dlhší čas pozastaveý a tak som musela čakať na slovenské vydanie. a to vtedy nevyšiel ešte ani princ!)

O nejaký čas na to, som si ju kúpila v slovenčine a bola som pomerne sklamaná, pretože sa mi to nečítalo tak ľahko a plynulo ako v češtine. Možno to nie je úplne objektívne, ale mala som pocit, že ten preklad bol taký.. plochý, spočiatku nudný, narozdiel od amatérskeho českého, ktorý bol taký uvoľnený a svieži (ale nebojte, stále je lepší ako v hexalógii Nástroje smrteľníkov). Prebal knihy síce bol pekný, ale ani som nedošla domov z tábora a bol ošúchaný, inak celkovo spracovanie je také pekne steampunkové, že hneď zaujme.
 Ale teraz k Mechanickému Anjelovi samotnému!

Clare si prikrášlila našu realitu o rôznych démonov, bosorákov, víly (alebo fearov) a kadejakú háveď a dala im nálepku Dolnosveťania. Dolnosveťania sa podľa dohody Aliancie nemajú pliesť do životov Obyčajných a ak aj, v tom im majú zabrániť Tieňolovci (alias Nefili). To sú zas potomkovia Jonathana Tieňolovca, ktorého krv v Čaši zmiešal archanjel Raziel so svojou. Okrem toho mu aj spomenutú Čašu daroval a s ňou i Meč, Zrkadlo a Sivú knihu s runovými znakmi, ktoré si pomocou stélé vypálil do kože (ako to robia i dnešní Tieňolovci) (viac pikošiek inak nájdete v Kódexe Tieňolovcov).

Náš príbeh sa začína v roku 1878, keď šestnásťročná Tessa Grayová dostane od svojho brata pozvánku do Londýna. V prístave ju však nečaká Nathaniel Gray, ale tajomný kočiar, ktorý ju odvezie k dvom bosorkám - pani Blackovej a pani Darkovej (áno, vážne).
 Z ich svárov ju zachráni William Herondale z Londýnskeho Tieňoloveckého Inštitútu, ktorý vedie vyšetrovanie potencionálneho porušenia dohody Aliance, pričom Tessu objaví tak trochu náhodou. Nakoľko Tessa v Londýne nikoho nepozná, Will ju privedie do Inštitútu, kde tieňolovci Charlotte a Henry Branwellovci vychovávajú tri siroty - Jessamine Lovelaceovú, Jamesa Carsr-Cart-Carstrair- Carstairsa ( to.meno.nenávidím. ) a Willa. Pani Branwellová Tesse ponúkne pomocnú ruku, napriek faktu, že ju podozrieva, že je Dolnosveťanka ( totiž Tessa dokáže vidieť príšery Dolnosveta a.. má istú u ľudí nezvyčajnú schopnosť ) a začne pátranie po jej bratovi Nathanielovi a tajomnom Magistrovi, pre ktorého pracovali pani Blacková a Darková.

  Tessa postupne spoznáva nielen obyvateľov Inštitútu, ale aj svet skrytý pred obyčajnými, plný hrôz a nebezpečenstva.

Ako je zvykom, aj tento začiatok série je taký "rozbehový", ešte vidíme len náčrt celej zápletky, ale aj tak sa dá považovať za veľmi dobré obohatenie žánru. 

 Milostné trojuholníky sú to naj.. typickejšie klišé momentálne moderných YA kníh. A každý z nás by ich vedel vymenovať aspoň niekoľko, ktoré dopadli katastrofálne (nie však v tom epickom slova zmysle). Lenže Will-Tessa-Jem je absolútne brutálny! Je v tom chémia, autorka na postavy netlačí.. a celkovo pôsobí tak nevinne, že vznikol úplnou náhodou. Zadobre sa jej tiež ráta, že ho ukončila spôsobom "aby sa démon nažral a aj Lightwood zostal celý". (too soon?)

  Tessa ako hlavná hrdinka mne osobne bola určite sympatickejšia ako Clary, taká vyspelejšia, rozumnejšia.
  Jem (viete o tom, že Emarožce majú radšej lekvár?) bol Číňan (plz, ignorujte mierne rasistický tón, jeho otec bol Angličan ) a nejak.. Proste nie. Nesadol, bol taký strašne sladký a slušný a milý.. Veď viete, taký po akom dievča povie, že túži, ale nakoniec naskočí na motorku toho druhého. 
 Will je teda taký kontrast k Jemovi, ktorý sa nedá ignorovať. Miss Drama Queen Idris, arogantne-sarkasticky-drzý, v skutočnosti sčítaný a s maličkými komplexmi. Vždy keď bol na scéne s Tessou akoby Clare na (určite nie len) mňa kričala "Ship them! Ship them!" Aj po toľkých rokoch sa ešte hľadajú kúsky môjho tínedžerského srdiečka, ktoré rozbil. 
  Obyvatelia Inštitútu nehrajú len nejaké krovie a ich dejové linky sú tiež dostatočne zaujímavé na to, ABY STE SI TÚ SÉRIU KONEČNE ZOHNALI A ZAČALI ČÍTAŤ!! 
Raziel, prečo to milujem až tak??

Ale nie, skutočne to je/ bolo dobré, Cassandra už tam má čosi vypísané a odpustila si niektoré chybičky, ktoré robila v TMI. A.. no proste Will. Prečítajte si to kvôli Willovi.

A ak náhodou ešte len premýšľate o nahliadnutí do sveta Cassandry Clare a váhate, ktorou sériu začať, odporúčam vám najskôr prečítať tieto Pekelné stroje (pretože to stojí za tie fangirl momenty, keď sa niektoré postavy/ udalosti spomínajú v TMI/ TDA). 

by the by, otázka na už zabehnutých Shadowhunterov: Wessa x Jessa/ TMI x TID ? :) 

Originálny názov: Clockwork Angel 
Séria: Pekelné stroje/ The Infernal Devices
Diel: 1/3
Počet strán: 400
Moje hodnotenie: 4/5*
Hodnotenie na Goodreads: 4.33/ 450 650

And remember, no two persons ever read the same book!

sobota 21. februára 2015

the DUFF | kody keplinger


Na jednom z mnohých večierkov, ktoré Bianca kvôli jej kamarátkam Jessice a Casey absolvuje sa pri nej zastaví jeden arogantný, ale neskutočne sexy zajačik, Wesley Rush.

 Wesley ju oboznámi so svojím plánom zbaliť Biancine kamarátky a zasvätí ju do pojmu DUFF - designated  (vybraná) - ugly (škaredá) - fat (tučná) - friend (kamarátka). Bianca je znechutená a Wesleyho Rusha epicky necháva samého s pozostatkom jej pohára na tričku. 

„Ahoj Duffy.“
 „Rád by som, ale Wesley Rush nenaháňa dievčatá. Ony naháňajú jeho.“ Uškrnul sa na mňa. „Je to v poriadku. To ona sem príde prosiť mňa, aby som sa s ňou čoskoro vyspal. Rozhovor s tebou to len urýchli. Do tej doby máš tú česť byť v mojej spoločnosti. Našťastie pre mňa, nevyzerá to tak, že by si dnes večer bola vyzbrojená nápojmi.“

  Neskôr v škole zapôsobí na Biancu osud a dostáva za úlohu vypracovať na angličtinu úvahu o Šarlátovom písmene spolu s hádajte kým! No predsa s Wesleym! Nakopujú sa na ňu katastrofy jedna za druhou, jej ex-priateľ aj so snúbenicou sa vracajú do mesta, Biancina mama sa rozhodla ich rodinu opustiť a jej otec (dlhoročný abstinent) hľadá zmysel života na dne fliaš od piva.
 A potom je tu ten idiot Wesley, ktorému zrazu Bianca pchá jazyk až niekde do hrdla.

Takže, príbehov ako toto sú milióny ( a miliardy, ak rátame fanfictions ), prečo by mal byť tento jeden lepší? 

 Máme tu tradičný vzorec, predstavitelia oboch pohlaví sa nenávidia, ale po nejakom čase  a po prerozprávaní si ich životného príbehu) si k sebe cestu nájdu a na konci v horúcom objatí pozorujú západ slnka. 
 V tomto prípade Bianca, inteligentná, večne cynická, sarkastická a emancipovaná študentka sa snaží zo svojich problémov ujsť, trochu.. netradičnou formou. Dá sa povedať, že Wesleyho využíva len na sex - a to je celkom zaujímavé, nakoľko to presne robí aj on. Žiadne milostné pocity, žiadne prísľuby večnej lásky, proste iba sex. Lenže ako som spomínala, niekde v kútiku hrdinkinej mysle sa začne tvoriť myšlienka, že možno toho bezcitného, arogantného playboya predsa len má rada. 
 A čo sa nestane, Wesley Rush prestal mať potrebu popreháňať sa na všetkom čo má dole otvor a chce iba Biancu. Lenže Bianca jeho nie. 

A ako to predsa len skončí?

Obaja sme boli pekne v riti. Nejak to však robilo všetko viac vzrušujúcejším. Áno, bolo to zlé a zvrátené, ale to je skutočnosť, nie? Útek je nemožný, tak prečo to neprijať?

Okay, trošku sa mi točí hlava z takého klišé, ale dá sa to ospravedlniť. Normálne som ochotná na to zabudnúť pri pohľade na väčšinu príbehu a jeho odkaz.
 Bianca mi bola veľmi sympatická a dalo sa chápať, že sa snaží ujsť pred realitou. Vždy ako moderná hrdinka mala v zásobe veľa vtipných hlášok ktorými dej spestrovala spolu s nadávkami, ktoré pôsobili prirodzene.
  Ach, ako len dobre to bolo napísané! 

Až na to všadeprítomné klišé to bola kniha príjemne napísaná. Ten príbeh je schopný vyjsť z radu miliónov podobných kníh. Tie bola podľa neho natočená filmová adaptácia, ktorá síce s knihou až tak veľa spoločného nemá, ale je to nadčasovejšie ako kolegyne zo žánru. A je ešte aj vtipná skoro tak ako kniha! 


Originálny názov: The DUFF
Séria: Stand alone 
Diel: 
Počet strán: 280
Moje hodnotenie: 4/5*
Hodnotenie na Goodreads: 3.88*/ 125 600

And remember, no two persons ever read the same book!

streda 18. februára 2015

ritmatik | brandon sanderson

V Spojených ostrovoch ( pospájaných železnicou ) každé dieťa vo veku osem rokov podstúpi  rituál zasvätenia pri ktorom si Majster vyberie niektoré ( v pomere  asi 1:1000 ) jedinečné deti a obdarí ich zvláštnou mocou  -  schopnosťou "oživiť" kriedu. Hlavnou úlohou ritmatikov je po dokončení špeciálneho štúdia bojovať v Nebraske proti divým krieduchom ( to byť také smrtiace 2D príšerky )..
  Joel študuje na ritmatickej škole. Joel miluje ritmatiku. Pozná všetky významné i legendárne ritmatické súboje a ich stratégie.
  Lenže Joel nie je ritmatik. Napriek tomu, že je syn kriedmajstra a upratovačky, študuje na jednej z najprestížnejších škôl, ktorá je prepojená aj s vyučovaním ritmatiky. Avšak v Armeidovej Akadémií sa šestnásťročný Joel cíti osamelý, pretože nikto z jeho ne-ritmatických spolužiakov nechápe jeho posadnutosť záľubu v tomto odbore. Čo však nie je až tak podstatné v porovnaní s tajomnými únosmi tunajších ritmatikov. 
  Nakoľko je AA internátna škola, niektorí žiaci tu zostávajú aj cez leto, taktiež aj hlavný hrdina ( profesori a personál sú ubytovaní v areáli školy ). Joelovi sa naskytne šanca ako výberový predmet asistovať degradovanému profesorovi ritmatiky Fitchovi pri vyšetrovaní zmiznutia študentky Lilly Whitingovej. Istým spôsobom ( dajme tomu, že osudom ) sa do vyšetrovania pripletie aj Melody Munsová, najdivnejšia a najotravnejšia ritmatička na AA. Game is on, my dear Watson a pátranie môže započať! 


V dávnejšej dobe som ako mierne pasívny čitateľ knihu z kníhkupectva odniesla pravdepodobne iba kvôli slovíčku "steampunk", čo sa leskne na obálke. A nie, vôbec nezáleží na tom, či som vôbec jeho význam vtedy poznala. Meno Brandon Sanderson sa mi s ničím nespájalo a obálka ako je pekná, tak o knihe veľa nepovie.Viete si teda predstaviť ten slabučký šok, keď som sa do tejto nádhery začítala, a ono to bolo tak sakra dobré?
  Dejom musia tiež hýbať postavy, ktoré tu sú od seba ľahko rozlíšiteľné ( nie ako keď čítam, čítam, a zrazu si uvedomím, že to je nejaká skupinová diskusia a nie chabý dialóg ) a dobre sa s nimi sympatizuje. Joel bol akurát namyslený, cieľavedomý chalan, ktorý spočiatku vie hrať čitateľovi na nervičky, ale aj tak mu budete želať, aby našiel svoj ritmatický osud. Melody bola skvelá: ryšavá, divná a šialená. A aj scény so vekom zatrpknutým Fitchom som si užívala.

 Čítane to bolo tiež napínavé, nakoľko nemám veštecké schopnosti záver prekvapivý a myšlienka geniálna. Pretože, keď autor dokáže aby som sa bála divných, malých kresieb keď zaspávam, tak to tlieskam! Taktiež sa mi veľmi páčilo, ako sa už situácie rútili do klišé, ale autor doň nie a nie spadnúť. Kniha sa číta doslova sama, doplňujú ju maličké kresby a úvody do ritmatiky ( na začiatku každej kapitoly ) ako je kreslenie krieduchov či vytváranie kadejakých obrán a čiar, ktoré pomáhajú dotvoriť si o ritmatike samotnej nejakú predstavu.

K Ritmatikovi mi teda zostáva už len jedna nezodpovedaná otázka: Prečo ste to ešte nečítali?? 

Originálny názov: The Rithmatist
Séria: Ritmatik/ The Rithmastist
Diel: 1/2
Počet strán: 302
Moje hodnotenie: 5/5*
Hodnotenie na Goodreads: 4.23*/ 28,743

And remember, no two persons ever read the same book! 

nedeľa 15. februára 2015

eleanor & park | rainbow rowell


Dvaja čudáci. Jedna výnimočná láska. A náročná čítateľka?

 Kniha ktorá sa volá Eleanor a Park, na obálke má dve zamilované pubertálne detiská a vyšla v YOLi by ma v živote nezaujala. Tak prečo som teda po nej siahla?
 Pretože dúha priťahuje Emarožcov. A tiež táto konkrétna Dúha Rowellová napísala aj Fangirl! A tak som si povedala, že za pokus nič nedám, odreagovanie od školy sa vždy hodí.

 Eleanor to v živote nemá ľahké. Z jej mamy sa stala troska, jej nevlastný otec ju nenávidí a vyhnal ju z domu, nemá veľa peňazí, obvod pása má väčší ako väčšina dievčat a má ryšavé vlasy.
 Park je z celkom dobrej rodiny, bla, bla, bla, cíti sa ako lúzer, pretože vyzerá ako špáratko (a to ako s tým otravuje 24/7 je skutočne otravné) a jeho matka je aziatka-

Obaja sa cítia osamelo a náhoda (a netrpezlivý vodič autobusu) ich spoja dokopy. Po vzájomnom sa ignorovaní nad Eleanor zvíťazí zvedavosť a začne sledovať Parkove komiksy, ktoré si v autobuse číta. Lenže to si všimne aj spomínaný a ( z mnou nepochopeného dôvodu ) jej ten sprostý Aziat komiksy začne požičiavať!

Inak, dej je zasadený doʹ86, ale ako čitateľ som sa cítila akoby to mohlo byť pokojne bolo dnes.

Pravdaže, v telke videla milión bozkov, ale nikdy neukazovali techniku. Jej bozk by vyzeral, ako keď sa niekto hrá s Barbie a Kenom a chce, aby sa pobozkali.

Na tejto romanci je vážne skvelé ako to autorka pekne stupňovala, nebola to láska na prvý pohľad a hneď na to už len vzrušujúce bozky vo výťahoch.  Išlo to pekne pomaličky, cez tie najletmejšie dotyky a ostýchavé slová. A potom som mala pocit, že Eleanor je zombie. Ako vážne, mala chuť zjesť jeho tvár? Pochopím pohladiť, alebo, že sa jej nemohla nabažiť, ale zjesť..? Tiež rozprávanie je z perspektív oboch protagonistov. 

Eleanor sa nemýlila. Nikdy nevyzerala dobre. Vyzerala ako umenie, a to nemá vyzerať dobre, ale vzbudzovať pocity.

Okaay, takže, čo vo vás táto kniha po dočítaní zanechá? Pravdepodobne hnev a srdce len tak hodené pod autobus.
  Hrdinovia tohoto príbehu nezachraňujú svet - zachraňujú sami seba a o to je to ešte čarovnejšie. Je to neskutočne skutočné, je to krásne. Fakt neverím, že by som také niečo povedala o knihe o tínedžeroch. Ale prečítajte si to, prosím v originále.

Tak či tak, prečítajte si to. Plz. Stojí to zato.

Originálny názov: Eleanor & Park
Séria: Stand alone
Diel: 
Počet strán: 336
Moje hodnotenie: 4/5*
Hodnotenie na Goodreads: 4.13*/ 462 900

And remember, no two persons ever read the same book!

wtf emmalina, wrong fandom.. ale tak same feelz

piatok 13. februára 2015

škola dobra a zla | soman chainani

Ale no ták, dajte mi niekto prihlášku do tejto školy! Hlavne do princeznovskej bašty, že jo.
 Takže.. podľa názvu - ktorý vážne neznášam - je jasné, že táto kniha bude určená skôr mladším čitateľom. Máme tu obálku s čiernou a bielou labuťou, tmavovláskou a blondínou a temným hradom a hradom s dúhou. Hmm.. o čom to asi len bude?

By the way, obálka. Keby nebolo tej dúhy ( nemala by som potrebu za ňou hľadať jednorožcov ) a tej postavy Sophie ( tie vlasy vyzerajú strašne ) bolo by to podľa mňa lepšie. Avšak aj tak vyzerá čarovne rozprávkovo. 

.Príbeh je rozdelený na dva pohľady - Sophie a Agathu. Sophie je rodená princezná. Je milá, dobrosrdečná, pekná, veľkodušná a bla, bla, blaa. Agatha je jej úplný protiklad, mrzutá, nepriateľská, drzá a škaredá.. A predsa sú tieto odlišné dievčatá "najlepšie kamarátky".

Agatha a Sophie žijú v Gavaldone, dedine obklopenej tajomnými lesmi. 11. novembra každé štyri roky sa v Gavaldone dejú čudné veci - miznú deti staršie ako dvanásť rokov. Legenda hovorí, že ich unáša riaditeľ školy, aby sa mohli vyučiť za princov a princezné alebo bosorky a bosorákov a nakoniec skončiť v rozprávke. A občania tohto malomesta teda rozprávky milujú!

 Nastáva deň únosu a Gavaldonom sa šíri strach rodičov o svoje deti. A potom je tu Sophie, ktorá sa nevie dočkať kedy ju už konečne unesú - silou mocou sa chce stať princeznou a robí preto všemožné dobré skutky ( akým bolo napríklad aj priateliť sa s Agathou ). Agatha na celú tú vec s únosom neverí, ale aj tak ide v noci Sophie skontrolovať, či sa nevybrala školu hľadať a nepodupali ju diviaky. Uprostred noci objaví ľudský, kostnatý, hrbatý tieň ako sa zakráda pred jej domom a rozhodne sa ju zachrániť a tak sa dostanú do tajomných lesov. Lenže výber školy zrejme niekto pokašľal! 

„Ak dostaneš bozk od pravej lásky, nemôžeš byť zloduchom,“ sformulovala to Agatha„A ak si nedokážeš nájsť lásku, nemôžeš byť princeznou,“ doplnila ju Sophie„A ide sa domov,“ preglgla Agatha

Kniha zaujme nielen deti svojím nápadom a humorom ( aj keď pri snahe urobiť vtipné názvy kapitol dochádza k menšiemu vyzradeniu deja podobne ako v Percy Jacksonovi ).
  U autora sa teda hlavne cení fantázia (takéto spojenie so svetom rozprávok je proste niečo pre mňa) a štýl. Po tom ako sa dej po nejakých päťdesiatich stranách rozbehne už je ťažšie sa od knihy odtrhnúť.  

Koniec je  prekvapivý napriek tomu, že Chainani asi niekde v polovici načrtol, že ten úchylák ( inu.. aj keď si vekom hrdiniek nie som istá, on mal predsa 200.. ) nemusí byť úplne bezvýznamná postava a samozrejme veľká bitka eversov a neversov ( EVERsi a NEVERsi sú ďalšia originálna perlička ).  
  Avšak aj táto kniha má svoje nedostatky - v tomto prípade sú to u mňa postavy a isté nedomyslené detaily. Sophie bola protivná, klasický vzorec princeznej, ktorú zaujíma najmä vzhľad, niekedy som mala chuť trhať si vlasy pri tom naháňaní Tedrosa. Ale to mal byť jej charakter, takže zvládnutý bol skvelo. Agatha bola klasická vyvrheľka, ktorej niekto vráti sebavedomie a stane sa z nej hviezda s úplne inými prioritami. Pre mňa sklamanie, bola to jedna z tých sympatickejších postáv. 
A Tedros.. Tedrosa nechajme Tedrosom, ten namyslený fagan nestojí za nijaký komentár, jedine, že si zaslúžil ako Chainami knihu s ním skončil. 

Knižka je tak dobre hrubá, má nejakých 400 strán, primerane veľké písmená a roztomilé ilustrácie na začiatku kapitol, takže sa číta rýchlo a dá sa do nej ľahko začítať - moje lepkavé prstíky si i teraz popri písaní otáčajú aj jej stránky, takže za mňa odporúčanie!


Originálny názov: The School for Good and Evil
Séria: Škola Dobra a Zla/ The School for Good and Evil
Diel: 1/4
Počet strán: 424
Moje hodnotenie: 3.5/5*
Hodnotenie na Goodreads: 3.99/ 32 400
|
And remember, no two persons ever read the same book!

piatok 6. februára 2015

sedem smrteľných hriechov knihomoľa


Nakoľko ma tento TAG zaujal, aj ja sa k nemu pridávam :). Tadá.. 7 smrteľných hriechov knihomoľa :)

1. Akú najdrahšiu a najlacnejšiu knihu doma máš? - Chamtivosť

Keďže si väčšinou u kníh dávam pri cene pozor, najdrahšia kniha nepresiahla hranicu 20 €, Marissa Meyer: Cress ma stála 18  a najlacnejšia je, ak si dobre pamätám, Suzanne Collins: Hry o život, 2,99 

2. Ktorý autor u teba vyvoláva zlosť?  - Hnev

Lol, Troll Riordan, niekto ťa zrejme spomína..

3. Akú knihu si hltala zas a znovu? Pažravosť

Tadadadadáá. Stephanie Meyer: Súmrak. Nakoľko to v mojich mladých vekoch bola respektíve jediná kniha, čítala som ju stále. Dokonca keď som večer nad ňou zaspávala a túžila som ju dočítať dohnala som sa až k blicovaniu do školy.

4. Akú knihu si kvôli lenivosti zanedbávala? - Lenivosť

Ďalšie trápne priznanie..  J. R. R. Tolkien (neviem si predstaviť, že by som to čítala ako Tolkín) - Pán Prsteňov: Spoločenstvo prsteňa. Uaa.. tak skvelá kniha, ale nejak som si nedokázala na ňu nájsť vhodný čas, atmosféru určenú hobbitom. A strašne to ľutujem!

5. O akej knihe hovoríš aby si vyzerala ako inteligentnejšia čitateľka? - Pýcha

Tento tag ničí moje ego! Avšak moja malá dušička sa musí priznať, že v takýchto situáciach využíva Jane Austen, L. N. Tolstoja, M. Mitchell a samozrejme Ricka Riordana (ktorý zo mňa automatický síce inteligentnejšieho čitateľa v očiach iných neurobí, ale sakra, Perssassy je božíí).

6. Aké vlastnosti si najviac ceníš na mužských a ženských postavách? - Žiadostivosť

Tak teda u mužov.. Je super, keď sú to kapitáni ( zdravím Hook, Thorne ), ale vadia mi tie absolútne dokonalé exempláre.. Takí tí sladkí vysnívaní chlapčekovia... bleh. 

 A u žien.. ech.. také netradičné.. ako napríklad Scarlett O'Hara. 

7. Aké knihy by si si najviac priala ako darček na Vianoce? - Závisť  

*knihu. Do Vianoc je ešte ďaleko, ale vtedy mám tendenciu si robiť knížkami dobre, takže som ochotná si za ne aj priplatiť a tak dúfam, že si kúpim Hru o Tróny :) :3

Do tagu ďalej nominujem Maysilee.


Emmaline