štvrtok, 1. októbra 2015

poslední přání | andrzej sapkowski


 Geralt z Rivie je zaklínač.
Viac mutant ako človek, stvorený na ochranu ľudí pred netvormi (samozrejme, nie zadarmo). Posledné želanie (dostupné už i v slovenskom preklade!) je zbierkou jeho šiestich dobrodružstiev zahrňujúce i dodatky pred kapitolami vo forme Hlasu rozumu, kde čitateľovi Geralt buď približuje aspoň trochu nasledujúci príbeh alebo niečo z jeho minulosti (Hlas rozumu sa teda chronologicky odohráva po prvej poviedke, Zaklínačovi, ktorá predchádza tým ostatným). 
  V poviedkach Geralt nečelí len strigám, upírkam, "zakliatým" princeznám, elfom - anarchistom, ale aj rasizmu, predsudkom a iným nie tak "neaktuálnym" témam. 


„Lidé,“ otočil Geralt hlavou, „si s oblibou vymýšlejí nestvůry a hrůzy. Sami si pak připadají méně odporní. Když se zpíjejí do němoty, podvádějí, kradou, bijí ženu opratěmi, moří hladem stařenku, ubíjejí sekerou do pasti lapenou lišku anebo prostřílejí šípy posledního jednorožce na světe, radi si namlouvají, že horší než oni je přece jen mora, kradoucí se za rozbřesku do chalupy. Pak je jim nějak lehčeji u srdce. A lépe sej im žije,“
„Zapamatuji si to,“ prohlásil Marigold po krátkem odmlčení. „Zrýmuji to a složím o tom baladu.“
„Slož. Ale nepočítej s velkým potleskem.“

 Geralt, naše kvítko, je zvláštny rozprávač. Bol menej človek ako ostatní a pritom sa choval oveľa ľudskejšie ako niektorí jedinci.
 Ak to však znelo, akoby bol ľudomil tak sa ospravedlňujem za mylné presvedčenie, pretože Geraltova čepeľ sa nejeden krát nabažila krvi obyčajných ľudí (to viete, koho by nenasralo, keby ho  nenechali ani dopiť si v krčme pivo?). Žil podľa svojej jedinečnej filozofie, nie vždy bol práve najpríjemnejší spoločník, vyznačoval sa ako trochu arogantný a drzý, ale predsa vyspelý.
 Posledné želanie je niečo iné. Niečo, čo som už pekne dlho nečítala. Akurát surová high-fantasy s mnohými myšlienkami na zamyslenie i jemne rozprávkovými motívmi. Zaklínača som si obľúbila okamžite. S čistým svedomím priznám, že ma to bavilo oveľa viac ako Pán prsteňov (najmä knižná predloha, filmy sú úžasné), pretože je to akosi.. jednoduchšie a zároveň hlbšie.

Znám svůj osud, který mnou točí jako vír. Můj osud? Jde za mnou v mých stopách, ale já se nikdy dozadu neohlížím.

Vedľajšie postavy som si obľúbila tiež, či už Marigolda, Nenneke alebo Yennefer. Marigold spestroval svojou prítomnosťou posledné dve poviedky, Nenneke sa objavovala v Hlase rozumu a s Yennefer osobne sme sa zatiaľ stretli len v Posledom želaní, poslednej poviedke. Všetky sú uveriteľné a majú svoje opodstatnenie v texte.

Mnohí porovnávajú knihy s hrami a hádajú sa čo je lepšie. Je jasné, že do jednej z takýchto búrlivých debát som sa zapojila i ja - a m
yslím, že je ľahké uhádnuť, čo som ako zarytá knihomoľka obhajovala. Táto RPGéčka je ale aj tak super, mňa chytila natoľko, že som si kvôli nej uprostred nechutne horúceho leta upiekla grafickú kartu. Takže ak sa bojíte knihy, skúste si zahrať hry, questy nie sú také náročné (teda pokiaľ hráte na lame úrovni ako ja) a rovnaké gestá všetkých postáv trochu otravné, ale soundtrack a príbeh stojí za to (a určite si pozrite nejaké LP tej hry v poľštine, to je jednoducho na nezaplatenie) alebo popočúvať skvelý audiobook, ktorý si môžete zadarmo stiahnuť na tomto linku.

Nemôžem tvrdiť, že Zaklínač sadne každému a kecy na ten spôsob.. Spočiatku sa jednotlivé príbehy môžu zdať chaotické (asi najslabší v tomto ohľade sa mi zdá prológ o kostějovi, kde vlastne ani Geralt nevystupuje, ale je kľúčový k poviedke v druhej knihe) a zdĺhavé, ale časom si na Sapkowskiho iný, zaujímavý štýl zvyknete. Akurát mi možno tak vadilo, že autor nechával niekedy veci otvorené, nech si čitateľ potom láme hlavu, čo tým a tým myslel (pretože také lenivé stvorenie ako ja nemá náladu stále pátrať po "co tím chtěl básník říci")
 I tak mi svet Zaklínača učaril a ja sa do neho veľmi rada opäť ponorím pri Geraltových ďalších dobrodružstvách a nepochybujem, že sa mi to bude páčiť akurát len viac.


Originálny názov: Ostatnie życzenie
Séria: Zaklínač/ The Witcher/ Saga o Wiedźminie
Diel: I / VI
Počet strán: 342
Moje hodnotenie: 4/5*
Hodnotenie na Goodreads: 4.18*/ 24 900


And remember, no two persons ever read the same book!

nedeľa, 13. septembra 2015

trón zo skla | sarah j. maas


Nájomní vrahovia neboli nikdy nikdy tak žiadaní ako teraz..

Caleanu Sardothien z pracovného väzenského tábora "zachráni" Adarlanský korunný princ, Dorian Havilliard. Princova ponuka stať sa jeho šampiónkou v turnaji, ktorý musí vyhrať aby sa stala kráľovým osobným assasínom jej síce nie je práve po chuti, ale to ani hladovanie a mordovanie sa v baniach.
  V sklenenom hrade, pýche Riftholdu a domove Adarlanského kráľa sa však odohráva ešte niečo nebezpečnejšie ako politicky intrigy a sprisahania a Caleana sa onedlho stane ich súčasťou..

Reklamy na Trón zo skla ma spamovali už pekne dlho. A koho vlastne nie, však? Všetci to už čítali, všetci to zbožňovali a všetci boli nadšení. Z toho začiatku, čo som čítala predtým som vedela, že sa mi kniha jednoducho páčiť bude.
  Hneď keď ten biely paperback otvoríte, poteší mapka Erilie a dokonca i výslovnosť  Seléjna a Kejol sú srdovečky), ktorá koniec koncov dopomohla k tomu, aby som o tej knihe mohla i rozprávať. Ohľadom tejto stránky knihy bolo jediné čo ma hnevalo ošúchané písmo názvu (tú knihu som ani nikde nestihla mať, keďže som ju iba zobrala do ruky a už nepustila - a i tak sa farba zošúpavala), inak je to taká lepšia brožovaná väzba pohodlného formátu.


Stála necelé tri metre od kráľa. Na stole pred ním ležal verdikt o jej oslobodení alebo smrti. Jej minulosť aj budúcnosť sedela na tróne zo skla.

Main plot je zvíťaziť na turnaji - preto sa dej väčšinou zaoberá výcvikom. Objavovanie hradu a riešenie všelijakých mystérií sa necháva na ďalší diel, pretože to, že Celeana všetkých porazí je asi tak pravdepodobné, ako že America Singer vyhrá Selekciu. I tak však dej nebol tak priehľadný, ako sa môže zdať a neviem, moje sherlockovské schopnosti zlyhali, pretože posledné scény ma nechali len tak s vyvalenými očami a hlavou plnou otázok.
  Leana je bezpochyby zaujímavá hrdinka. Nie, že by bola teda prvá YA bad-kick-smart-whatever-ass protagonistka pobehujúca s čepeľami a vtipnými replikami, ale autorka jej dokázala udržať akúsi autentickosť a nespadla úplne do tuctovosti. Hneď od začiatku chcete vedieť jej back-story, ako si vybudovala reputáciu najobávanejšej vrahyne, prečo ju nakoniec chytili, jednoducho všetko. Flirtovanie s Dorianom tu je milé (normálne mi aj chýbalo v dvojke) a určite nie jediná som sa nad touto podivnou dvojicou nejeden krát puberťácky uškŕňala.
  Samotný Dorian bol taký romantický, naivný panáčik s korunkou, ale neprekážal mi. Len čakám, kedy tam viac zamieša karty, keďže teraz do deja až tak nezasahoval.
  Ale jeho priateľ, Chaol, ten bol úžasný! Odmeraný, zatiaľ (bodaj by to bolo trvalé..) i trochu chladný kapitán stráže, ktorý mal na starosti Caleanin tréning si ma získal hneď odkedy ju tam vláčil v putách.
  Oh wird, keď si teraz na to knihu spomínam, všetky postavy som si obľúbila! Dokonca i zákerná lady Kaltain bola svojím spôsobom zaujímavá.
„Tie jazvy sú príšerné,“ povedal takmer šeptom.
Založila si ruku vbok a prešla k dverám do šatníka.„Všetci máme jazvy, Dorian. Moje sú len výnimočne viditeľné..“
Sarah J. Maas bude zaručene nový vydavateľský miláčik. Aj keď je začiatok trošku ťahavý, len čo začne turnaj, skúšky, všetko sa to rozbehne a vy neviete kde vám hlava stojí a čo všetko sa tam deje - gradácia zvládnutá veľmi dobre. Ani tých siahodlhých opisov, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou fantasy sa tu nevyskytovalo zas tak veľa a keď tak, scénu dotvárali dostatočne realisticky.

Trón zo skla túto sériu odštartoval vážne dobre a mne nezostáva nič iné, ako len tešiť sa na pokračovania. 

 Myslím, že kúpu neoľutujete, kvôli rozmanitému svetu SJM, zaujímavým postavám, nevtierajúcemu sa humoru i dostatočnému napätiu ku konci si príbeh obľúbiť
A tiež kvôli tým klukom, hlavne teda Chaolovi!!
A keď tak, skutočná párty len koncom dvojky.. 

Originálny názov: Throne of Glass
Séria: Trón zo skla
Diel: 1/6
Počet strán: 376
Moje hodnotenie: 4,5/5*
Hodnotenie na Goodreads: 4.24*/ 229 200 

And remember, no two persons ever read the same book!

piatok, 10. júla 2015

„ty si z tých kníh inak jebnutá,“

Výrok poskytol môj milovaný braček, ktorý má problém prečítať i leták z Tesca ( exorcismus odskúšaný - blbý a s prehnitou dušou sa musel už narodiť ).

Tak som sa zamyslela.. na čo ten idjt narážal.. A z toho vzniklo niekoľko dôvodov, prečo som jebnutá.

 Pretože sa rozprávam sama so sebou. Tak to však vidia len ostatní! Ja predsa rozprávam do duše tej naivnej hlavnej hrdinky, ktorá rieši klasickú dilemu bad boy či ten kawai blonďáčik. / ale okay, rozprávam sa aj sama so sebou, but that's beside the point!  /

 Pretože som ochotná ublížiť KAŽDEJ osobe na zdraví, ak sa čo i len škaredo pozrie na moje knihy. Books before blood, dude. / brat sa vyhrážal, že mi knihy vypáli. veď uvidíme, kto môže potencionálne zhorieť v spánku../


 Pretože radšej obetujem spánok, ako nedočítať nejakú dobrú knihu. A koho zaujíma, že bude v ten deň písomka z geometrie, chýba mi predsa už len niekoľko stoviek strán..

 Pretože používam často referencie a výrazy, ktorým muggles, mortals, mundanes a iná háveď nerozumejú. Jasné, všetci vieme a zaujíma nás o čom rozprávaš Emmaline, *otočí sa ku niekomu inému* videla si tie zľavy v Gate?

 Pretože Mr Darcy spôsobil, že budem do konca života žiť sama. Bohužiaľ, takto vysoký štandard žiaden skutočný muž nesplní. UPDATE: SPOZNALA SOM PÁNA ROCHESTERA! Takže som ten stereotyp porovnávania dokonalého muža s Darcym upravila v jeho prospech.


 Pretože dokážem hodinu čumieť len tak do steny. On/a.. ..vážne zomrel/a?

  Pretože vyzerám ako bifľoška/ nerdka. Už k tým mojim skvelým hipsterským okuliarom chýba len Andrejkin strojček a s večne strapatými vlasmi reprezentujem najklasickejší typ knihomoľky. Len nechápem kde ľudia berú, že keď rada čítam romány napríklad o nadprirodzene, automaticky vo voľnom čase listujem doma učebnicami. Ale v podstate, keď si myslia, že sa doma venujem takejto forme vzdelávania tak mi to len pridáva na.. triednom statuse? ( nie som si istá ako to popísať, ale povedzme si popravde, učiteľ nemá až tak čierne svedomie keď prilepší známku dievčaťu, čo sa doma vraj stále učí ako keď má prilepšiť nejakému jednoduchému flákačovi )


 Pretože nevychádzam z domu. Ale doma mám posteľ. Kreslo. A podlahu na ktorej môžem čítať! Neotravuje ma tam žiaden hmyz a tiež mám po ruke jedlo, záchod, Facebook; stránky mi neotáča divoký vietor a nikto na mňa divne nepozerá.

 Pretože načo miňať peniaze za oblečenie či jedlo, keď si môžem kúpiť knihy. Mám dvoje rifle, niekoľko šiat a je vždy isté, že babka ma nakŕmi - kníhkupectvá, traste sa predo mnou!

 Pretože kníhkupectvo/ knižnica je môj druhý domov, ktorý opúšťam zväčša ( ak nie vždy ) len nedobrovoľne.

• /A epické zakončenie/ Pretože čítam knihy! Lebo dnes pre ľudí nie je zrejme nič šibnutejšie a divnejšie. Asi nikdy nezabudnem na ten moment keď jedna tisícročná striga na občianskej hovorila o Robinsonovi Crusoeovi celú hodinu a posledných pár minút pred zvonením sa opýtala, kto má chuť si tú knihu prečítať. Ani jeden z 22 žiakov jej neposkytol odozvu a tak sa nahnevane spýtala, že čo sme to za deti a či vôbec niečo čítame. Vtedy ako začínajúca čitateľka ( veď viete, Harry, Twilight ) som sa prihlásila ja a možno (!) ešte dve spolužiačky..Lenže to sa dá ešte pochopiť, to sme boli len malí sopliaci, avšak keby som robila podobný prieskum aj dnes, pochybujem, že odpovede by sa nejako extrémne líšili.
  Smutné?
 Ale tak, hlavne, že tu je ujo Green, ktorý dokáže prilákať mnohé dievčiny k čítaniu, žejo,

Toľko k môjmu výskumu o tom, prečo som jebnutá. 


Emmaline

nedeľa, 7. júna 2015

girl online | zoe sugg

Všetci máme nejaké fóbie.. Napríklad Penny sa bojí cestovania autom. A ja zas, že ešte na ňu niekedy narazím.

Vyššie spomínaná Penny, pätnásťročná britka, je smola sama. Je ako trapasové  tornádo, pred ktorým radšej budete utekať. Z toho má isté komplexy a tak si píše anonymný blog, na ktorom vystupuje ako Girl Online - statočné dievča, ktoré si zo svojich prešľapov robí srandu a zdôveruje sa čitateľom aj s najhlbšími démonmi.
  Pre jeden traumatický zážitok s „jednorožcovými gaťkami“  v škole, sa s rodičmi a teplým najlepším kamkom rozhodla navštíviť NYC, kde mala ich rodinná firma Zachovať si dedičstvo zákazku.
 A čo by sa nestalo, stretne tam pekného, tajomného mládenca, do ktorého sa ešte v ten deň zamiluje. A ono je to, bohužiaľ, vzájomné.
  Dokonca je v ohrození anonymita na jej blogu.

Autorkou tejto... .. knihy je Zoe Sugg, známejšia pod nickom Zoella. Britská (beuty? lifestyle?) youtuberka. To ja len tak, že keby ste sa sami seba pýtali, ako je možná toľká predajnosť tejto zlátaniny. Predtým ako slovart ohlásil, že Girl Online vydajú som ju ani neregistrovala, ale náhodou som nejaké jej videá videla a.. nepovedala by som, že je to typ, s ktorým by som sa mala veľa o čom rozprávať. 

No, a Penny od nej nemá až ta ďaleko, odmyslíme si panický strach z dopravných prostriedkov.

Ako ste si mohli všimnúť, som na postavy dosť vyberavá. Ale je rozdiel, keď ma niekto irituje a keď by som niekoho radšej zmasakrovala tak ako slečnu na-sieti. Penny asi mala byť nám, tínedžerkám, blízka pre jej strojené trapasy (ktoré neboli vtipné ani poľutovaniahodné - proste trápne), hľadanie vlastného sebavedomia či pochopenia u rodičov.
Are u kidding me?! Keby som nemala zľutovanie s každou knihou táto jedna agresívne letí z okna. Potom by som však pre ňu určite išla.. a vyhodila ju zase.

„Pri tejto scéne sa mama vždy rozplakala ako malá,“ zasmeje sa Noah, „a oco jej potom vybozkával slzy.“
Bez premýšľania (netvár sa, že si niekedy premýšľala, Penny) si kľaknem a vybozkávam Noahovi tvár. Naozaj má slané slzy.
WAATAFAK????!??

Noah bol neuveriteľne plochý, idealizovaný, s tragickou minulosťou, skvelou rodinou (pozostávajúcej z milej babičky cukrárky a 4-ročnej roztomilej princeznej, ktoré si Penny ihneď zamilovali). Autorka/ky, zobuď/te sa! 

Text je, keď tak, čitateľný a ide to rýchlo, autorka využíva jednoduché slová a ak sa nepozastavujete nad debilnosťou situácie či hlavnej hrdinky, ide to plynulo.
  Ale zas, potom sa nájdu veci ako: „..srdce mám v gatiach, dokonca akoby mi tĺklo v pätách.“

Rozhovory boli ako postavy mnoho krát umelo strojené. Gay best friend? Bývalá kamarátka najväčšia mrcha? Detský crush, ktorý si uvedomí, aká je Penny zrazu skvelá? Insta-love s tajomným starším klukom? Klišé takého kalibru, že mali dať na knihu upozornenie, aby sme neskákali z okien.

Dôkazy, že Noah je moja spriaznená duša:
  1. Môžem pred ním plakať.
  2. Môže predo mnou plakať.
  3. Vždy, keď ho vidím, mám pocit, akoby sme zapadli do seba ďalšou časťou.
  4. Mám pocit, akoby sme spolu „ladili“. ( Niečo ako záclony s kobercom, ale oveľa romantickejšie! )
  5. Keď chce, aby sme sa stretli v kuchyni hneď ráno, nerobím paniku okolo toho, ako vyzerám bez mejkapu a strapatá. Natiahnem si leopardí overal a zamierim rovno do kuchyne.
  6. Obaja radi čítame knihy s úžasným zvratom na záver. ( Myslím, že Penny ako niečo také označila Na vine sú hviezdy )
  7. Berie ma na špeciálne miesta, ktoré by som sama nenašla.
  8. Presne viem, kam by som ho zaviedla, keby prišiel do Brightonu.
  9. Páčia sa mu moje fotografie a myslí si, že by som ich mala vystavovať v galérii.
  10. Keď to hovorí mám pocit, že som talentovaná, sebavedomá a silná.
  11. Aj on neznáša selfky.
  12. Obaja milujeme arašidové maslo s kúskami arašidov.
  13. Núti ma hovoriť veci ako „obaja milujeme arašidové maslo s kúskami arašidov“.

Ďalší, pre mňa nepochopiteľný, fakt veľmi tuho súvisí so zápletkou. Celkom dosť blogerov si knihu obľúbilo hlavne preto, že Penny bloguje. Eh.. štvorciferné číslo počtu čitateľov je podľa mňa až moc veľké číslo na tie prostoduché články o tom ako Penny padá do výtlkov. Z čoho mohla autorka viac čerpať sú určite záchvaty paniky, ktoré by mohli byť schopné podať lepší zvrat než aký poskytol Chlapec z Brooklynu.

Poslednú kapitolu by som odtiaľ vyškrtla, kniha by pôsobila oveľa lepšie, o čosi realistickejšie, keby skončila deprimovaným blogovým príspevkom. Ale zas, viete, to by nemohli byť ďalšie peniažky z pokračovaní.. 

 Ponaučenie? Pekné a známe meno na obálke kvalitu príbehu nezaistí.

Okay, priznám sa, táto recenzia má tak ďaleko k subjektívnosti ako..skrátka ďaleko. Ja nenávidím takéto tínedžerky, ktoré sú v podstate často viditeľné aj v realite. Preboha, svätenú vodu, železo a soľ na ne! Príbeh za veľa nestojí a ak knihu beriete ako výzvu, upozorňujem - tak veľa sladkého zúbkom škodí! Ak je čitateľ v cieľovke ( teda tých 11-15 rokov ) a načítané/napozerané toho toľko nemá, môže sa mu to páčiť. Keby som ja knihu dostala asi pred tromi, štyrmi rokmi možno by som si ju tiež užila..

Pff... nie, bola by som rovnako znechutená ako som teraz!  Takže, knihu kupujte len na vlastné nebezpečie!

Ďakujem vydavateľstvu Slovart za poskytnutie recenzného výtlačku. Svoj názor si môžete urobiť TU.

Originálny názov: Girl Online
Séria: Girl Online
Diel: 1/3
Počet strán: 288
Moje hodnotenie: 1.5/5*
Hodnotenie na Goodreads: 3.79/ 30 102

And remember, no two persons ever read the same book!

utorok, 26. mája 2015

prvá strieborná kniha snov | kerstin gier

Aké je vyvolávať v snoch démona spolu s partičkou chutných chalanov? V podstate ani nie tak strašidelné, ako romantické, však Liv?

Olivia Silberová je v Londýne nová, spolu so sestrou Miou sa tam práve len nasťahovali. Napriek tomu nový dom, nová škola a noví spolužiaci nie sú pre obe nič výnimočné,  sú totižto vetrom ošľahané cestovateľky. V priebehu ôsmich rokov striedajú domov už po šiesty raz.
  Lenže tentoraz ich v novom meste čaká niečo iné - ich matka si našla skvelého priateľa a svoje myšky plánuje nasťahovať k nemu.
  Do toho sa pripletú podivné sny, ktoré sú až moc živé a ich účastníci si ich až veľmi dobre po zobudení pamätajú.
 A samozrejme, aby toho nebolo málo, Pán tieňov baží po panenskej krvi. A tentoraz sa Katniss ako dobrovoľníčka neprihlási..  

Autorku Prvej Striebornej knihy snov, Kerstin Gier u nás ( respektíve v Česku ) poznáme hlavne vďaka trilógii Drahokamy. Ja som si tie tri knihy o cestovaní v čase zamilovala a do autorkinej ďalšej knihy som sa vrhla s očakávaním nejakej tej romantiky a hlavne humoru, pretože Kerstin píše ľahko, skvelo a vtipne.
  Nápad s tajomnými dverami do snov bol zaujímavý, ale myslím, že sa mu autorka mohla venovať viac ako romantickej línii.

  Obálka je taká.. iluminátska, taký šialený mix všetkého, ktorý napokon nevyzerá až tak zle.  

Ja som knihu zhltla skoro za deň. Stránky sa vážne obracajú samé ( a že sú tie stránky pekné, kvietky po okrajoch sú milé ) a dej čitateľ vstrebáva ľahko.
  Hlavnú hrdinku som mala rada. Zdieľali sme záľubu v Sherlockovi a na mňa pôsobila o čosi vyspelejšie ako Gwen.
  Jej love interest, Henry mi bol spočiatku sympatický ( a nie je „syrárka“ tá najromantickejšia prezývka, akú môžete dievčaťu dať? ), ale potom ako si začal s Liv sa z neho stal taký ten klasický, boyfriendovský cukríček. (Napriek tomu, že Gideona som mala radšej, ani on sa tomu nevyhol) Ale bod preňho, že stále nie je úplne úprimný voči Olivii, láska predsa nemôže zmeniť človek
a úplne od základov, nie?
  Z jeho coterie som si obľúbila jedine Graysona, ktorého som si bohvie prečo predstavovala ako Nica di Angela. Z mužského predstaviteľstva Prvej Striebornej knihy snov vedie teda on. ( Arthura som nechápala a Jasper bol proste debil )
  Ďalšia skvelá postava bola Mia, malá detektívka. Myslím, že som si ju dokonca obľúbila viac ako Liv.
 A samozrejme Florence, čo by bola dokonalá BFF pre Charlotte! ( neverím ako mohla byť dvojča toho úžasného Graysona ).

Boli to štyria chlapci a zdalo sa, že takmer každý na chodbe na nich vyvaľoval oči. Vlastne už chýbal len spomalený záznam a ventilátor, ktorý by im odvial odvial vlasy z tváre. Mierili práve k nám a premýšľala som, ktorý z nich premenil Persephonu na soľný stĺp. Nakoľko som to mohla rýchlim pohľadom posúdiť, každý z nich mal niečo do seba, za predpokladu, že sa jej páčili vysoké, blonďavé, vyšportované typy. ( Mne ani náhodou - mala som slabosť pre tmavovlasých, hĺbavých chlapcov, ktorí čítajú básne, hrajú na saxofóne a radi pozerajú filmy so Sherlockom Holmesom. Bohužiaľ som zatiaľ takých veľa nestretla. No dobre, ešte som nestretla ani jedného. Ale niekde tam predsa musia byť!)

Len mám problém s ľahkovážnosťou mužskej časti postáv. Chalani proste len tak vyvolajú démona ( ktorý by sa čisto hypoteticky mohol chcieť zmocniť sveta ) a .. ..  ako by ich to vôbec nezaujímalo, ako by ten Pán tieňov bol len nejaká bokovka na zabíjanie času. 

 Asi som vážne nejaká anti-romantička, ale ja romantiku nechápem a knihu to ku koncu u mňa trochu zhodilo. Nemyslím, že romantika v nej bola napísaná zle, bolo to dobré ( čítaj: Gierovské; Drahokamovské ), ale radšej by som čítala viac o záhadách snov aa.. všetkom inom ako o očiach farby roztopeného karamelu.

Zápletka fungovala v podstate dobre, rozuzlenie ma prekvapilo ( scéna vyjasnenia strán kto je nepriateľ a kto spojenec mi tiež trochu pripomínala Drahokamy ) a ja som z knihy mala dobrý pocit, až kým som sa nevrátila k Hádesovmu Chrámu.

„Liv, prestaň s tým,“ zasyčala Mia. „Pozeráš sa ako zaľúbená ovca.“
„S radosťou,“ povedala Mia, a keďže svoj sľuby zvykla dodržiavať, o tri hodiny som mala rebrá zelené a modré a okrem toho ma triafala rôznou muníciu: viacerými gaštanmi, obalom čajovej sviečky a čučoriedkovým mafinom. Alebo „maforiedkovým čučinom“, ako zvyčajne vravela Lottie, len čo počúval Charles.

V konečnom dôsledku mi, ako ste si mohli všimnúť Prvá Strieborná kniha snov pripomínala moju milovanú trilógiu, ale počas čítania som to tak až nepociťovala. Na Drahokamy úplne nemala, ale tiež v sebe kniha ukrýva potenciál na dobrú sériu. Jednoducho príjemná puberťárna.  

Originálny názov: Das erste Buch der Träume
Séria: Silber/ Strieborné knihy snov
Diel: 1/3
Počet strán: 364
Hodnotenie na Goodreads: 4,12*


And remember, no two persons ever read the same book!

sobota, 23. mája 2015

železná skúška | holly black & cassandra clare

(citácia z obálky)

Už stáročia mágovia spolunažívajú s obyčajnými ľuďmi a odlišujú sa len menšími detailmi - dokážu ovládať elementy a vzdelanie im poskytlo Magistérium. Do Magistéria (jaskynný ekvivalent Rokfortu?) prichádzajú dvanásťroční nádejní mágovia, aby tu prežili päť skvelých rokov života  a skrotili 5 elementov - oheň, vodu, vzduch, zem a chaos.

  Callum Hunt dostal pozvánku na železnú skúšku a je presvedčený testy pokašľať tak veľmi ako len dokáže. Iróniou osudu sa však k najhoršiemu uchádzačovi v histórii Magistéria (jeho hodnotenie bolo záporné číslo) prizná Majster Rufus (a.k.a čierny Dumbledore obliekajúci sa v štýle tibetského mnícha). Callovi sa v Magistériu zapáči a na upozornenia jeho otca o tom akí zlí a egocentrickí mágovia sú, pomaly zabúda.
  
„V Magistériu sa stretnete s elementálmi, krásnymi a nebezpečnými tvormi, ktoré sú na zemi od počiatku času. Budete tvarovať zem, vzduch, vodu a oheň, ohýbať ich svojou vôľou. Prostredníctvom štúdia minulosti sa stanete našou budúcnosťou. Objavíte všetko, čo obyčajnému človeku ostáva skryté. Budete sa učiť o veľkých skutkoch a sami vykonáte ešte väčšie. Vitajte v Magistériu!“

Obálka je taká.. divná. Ten Death Eater tam je pekný, ale tváre hrdinov sú také trochu creepy. Oranžová sa tam ako tak ešte zladila, ale na chrbte knihy je škaredá. Ale treba jej priznať, že cieľovú skupinu zaujme. 

 Snažila, vážne som sa snažila nepozerať sa na knihu pomedzi prsty kvôli všetkým tým zjavným "inšpiráciám" inými populárnymi knihami, ale i tak sa na ňu nedalo nakoniec hľadieť inak.

Prológ sa mi páčil, pretože posledné slová mi akoby zasľúbili akciu a epickosť, ktorej som sa avšak dočkala asi na nejakých posledných 70 stranách (v ten večer som bola pevne rozhodnutá knihu zahodiť, ale našťastie sa to rozbehlo).
 Mala som problém si zvyknúť na Rufusov železný team - Call mal byť niečo ako 12-ročný rebel, tvrdohlavý a arogantný, ale mne prišiel taký.. nijaký, nedokázala som si k nemu vytvoriť žiaden, ani kladný či záporný vzťah. Aaron Stewart alias magický Captain America bol sladký, udatný, dobromyseľný blondiačik, ktorému som to nežrala a Tamara Rajaviová bola veľmi slabá Hermiona, s ňou sa mohli autorky určite viac pohrať. Ani som nestihla zaznamenať, kedy sa z nich stali priatelia, pretože dlho tam Callum mal iba mindráky z toho, že je mrzák a, že sa s ním nikdy nikto nebude kamarátiť a potom zrazu buum, najlepší priatelia do konca života (ach toten život, keď máte 12 rokov..).

„Vedomosti a činy sú dve strany jednej mince.“

Zato Magistérium bolo zaujímavé. Páčilo sa mi originálne rozdelenie ročníkov podľa kovov (železný, medený, bronzový, strieborný a zlatý) a to, že celý školský komplex bol pod zemou a učebne boli jaskyne. Tu bola vlastná fantázia povolená!
Štýl písania bol taký zvyčajný, len sa mi zdalo, že sa dej trochu vliekol (napriek tomu, že to nemá ani 300 strán). 

 Na knihe bolo niečo, čo mi nedovolí dať jej dobré hodnotenie (nejako podobne som sa cítila aj po Selekcii). Obe autorky majú na svojom konte veľmi dobré tituly a, nie sú to začiatočníčky a preto ma formát ich spolupráce sklamal. Nebolo tú úplne ne-originálne, ale nestačilo to. Železná skúška bola teda taký priemer, ktorý sa čitateľom zapáčiť môže, pretože môže mať v sebe svojské čaro, ale mňa sklamala, lebo som od nej čakala niečo viac ako fanfikciu na Harryho Pottera. Za mňa smeruje do dropped-series poličky na GR. 


Originálny názov: The Iron Trial
Séria: Magistérium
Diel: 1/5
Počet strán: 280

Moje hodnotenie: 2.5/5*
Hodnotenie na Goodreads: 3.93*/ 32 000

And remember, no two persons ever read the same book! 

nedeľa, 19. apríla 2015

osudný polibek | maggie stiefvater

Blue má v živote veľké šťastie. Napríklad nemusí mať strach z pohlavných chorôb, pretože ak čo i len pobozká svoju životnú lásku, dotyčný zomrie.

Blue Sargentová žije v nezvyčajnej domácnosti. Jej rodina je zamorená vešteckými schopnosťami. Teda, až na Blue, ktorej jediné schopnosti začínajú i končia pri umocňovaní schopností iných. Jej život je teda prepojený s nadprirodzenom, jej matka Maura je veštica, Persefona je veštica, Calla je veštica a aj sesternica Orla má isté jasnovidecké schopnosti.
A celý život jej predpovedali hlavne jedno - jej životná láska po splynutí ich pier zhynie ( such a poetic Emmaline ).

She wasn't interested in telling other people's futures. She was interested in going out and finding her own.

Keď do mesta dorazí Neeve, ďalšia veštica, veci sa záhadne dajú do pohybu.

Richard „Dick“ Gansey, III. pátra po nadprirodzene už celé roky, hlavne kvôli legendárnemu welšskému kráľovi - Glendowerovi, ktorý podľa povestí len spí a keď ho niekto prebudí, splní mu hocaké želanie.
 Ganseymu pomáhajú s pátraním jeho spolužiaci/spolubývajúci/kamaráti - Adam, Ronan a Noah. Všetci študujú na Aglionby, čo je prestížna, súkromná, chlapčenská škola v Henriette.

Aglionby Academy was the number one reason Blue had developed her two rules: One, stay away from boys because they were trouble. And two, stay away from Aglionby boys, because they were bastards.

Okolnosti (však viete, osudovosť YA kníh lvl 9000) spoja Havraních chalanov a Blue dokopy a spolu budú skúmať stezku mŕtvych a snažiť sa prebudiť goemantickú líniu, ktorá ich má doviesť ku spiacemu kráľovi.

  Hipisáčka Blue bola viac ako znesiteľná hrdinka, nemala som dôvod ju neznášať. Vtipná, vedela si veci domyslieť a sama si šila šaty. Palec hore.
  Gansey bol podobne ako Blue, dobrá, sympatická postava. Taktiež, je vážne hot, keď sa chalan vyjadruje takým tým smart štýlom a nie len "si môj osud; moje srdce už nikdy nebude také ako predtým, potom čo si si ho vzala a táák ďalej.. A tiež sa mi páčilo ako tak ignoroval Blue - hold, on nevedel, že je jej životná láska. 
  Adam bol cieľavedomý, tvrdohlavý charakter. Chcel sa vykopať zo špiny, do ktorej sa narodil. Síce tým niekedy vytváral dusno medzi ním a chalanmi, ale tiež bol celkom sympatický.
  Ronan bol asi od začiatku môj favorit - hlučný, vulgárny flákač. Absolútne to odporuje môjmu vkusu -, ale Ronan si ma proste nejako záhadne získal. A ten záver ( posledná veta ).. Asi pätnásť minút som len pozerala na tú stranu, že čo to má byť.. Takže tak, Ronan jede!
  Noah bol také nevýrazne zlatíčko - síce tam mal len zopár viet, ale toho som mala ešte radšej ako Ronana. Taký tichý, uzavretý - skrátka Ronanov opak ( paradox? ).
  Veštkyne boli tak správne šialené, len na scéne vystupovali iba keď ich Blue potrebovala..

  Kniha sa čítala dobre, až na to, že som ju čítala necelý týždeň a tak som sa trochu strácala v pojmoch ako geomantická línia či virgula apod. Páčilo sa mi, že to bolo z viacerých pohľadov, dodávalo to širší obzor pre dej. Inak mal dej dobré tempo, stránky sa otáčali rýchlo, vtipy boli vtipné, prekvapenia šokovali a na záver sa to vygradovalo celkom i do napätia, kedy som len veľmi ťažko odolávala, či sa pozrieť na koniec knihy. 

Keď už hovorím o závere - ten cliffhanger na konci.. argrr. Dajte mi ďalší diel! Oj, to bolo teda dobré.. 


 Originálny názov: The Raven Boys
Séria: Havraní bratrstvo/ The Raven Cycle
 Diel: 1/4
 Počet strán: 400
Moje hodnotenie: 5/5*
Hodnotenie na Goodreads: 4.04/ 119 700

And remember, no two persons ever read the same book!

sobota, 18. apríla 2015

the social media book tag




Už dlho nebol nejaký (zbytočný) TAG, všakže?

Twitter: Tvoja najobľúbenejšia kniha pod 200 strán.
Ledový drak od GRRM! Ku koncu som asi aj plakala.. krásna rozprávka.

Facebook: Kniha, do ktorej ťa všetci nútili.
Chvalabohu, na základke sme nemali žiadne konkrétne povinné školské čítanie. Kde sú tie časy, keď som strašne "prechytračovala" učiteľky a odpisovala obsahy z internetu (alebo som to dala napísať mame) - mňa proste Malý zajko, ani z Poľovníckej kapsy či Tri kozliatka nebavili už len z toho princípu, že som to čítať musela.

Tumblr: Kniha, ktorú si čítala, keď ešte nebola populárna.
Hmm.. "populárna" je celkom relatívny pojem. Vzhľadom na moje okolie, ktoré nečíta sakra nič bolo "pred-populárne" takmer všetko. Ááá, mám to! Hry o život! Prihláste sa všetci, ktorí majú pamätné dielové ( nie tú celú trilógiu 3v1 ) vydanie, to bolo ešte keď sa ani o filmoch nechýrovalo.

Youtube: Kniha, ktorú si praješ vidieť sfilmovanú.
Takých je pomerne dosť, ale ja by som si určite rada vychutnala moju milovanú Cinder, či Ritmatika.

Myspace: Kniha, ktorá sa ti páčila, keď si bola mladšia, ale teraz by to bolo už asi inak.
Keď to "mladšia" pojmem ako začiatky môjho čitateľského života.. Asi všetky tie upírske kvázi-hororové romány.

Goodreads: Ktorú knihu by si všetkým odporučila.
CINDEEEEEEER.
Ale nie, Cinder je moje zlatíčko, tú nemôže čítať nikto iný..
Ja neviem.. Ja som v odporúčaní hrozná, mám totižto divný vkus. Ale tak, vypálim na slepo, Malý Princ. Tam si nájde niečo každý :). 

Ask.fm: Na ktorú knihu sa ťa ľudia najviac pýtali.
Mňa by sa ľudia pýtať na knihy nemali. Vyspoilerjem všetko. Bez zľutovania.

Spotify: V ktorej knihe je hlavná hudba, alebo ktorú hudbu z knihy máš najradšej?
Najprv ma napadla Tahle píseň ti změní život, tam bola hudba v pozadí veľmi často. A potom Maggie Stiefvaterová - mne osobne veľmi sympatická autorka. Poznáte napríklad z Vlci z Mercy Falls, Ve znamení Štíra, Havraní bratrstvo (v najbližších dňoch, ak nie dnes by mala byť recenzia) či Fantasy. Hrá na celkom dosť hudobných nástrojoch a poskladala si hudbu (ostatne asi ako všetko ostatné) k trailerom na jej knihy.
 
Snapchat: Kniha alebo séria, ktorá ťa bavila len chvíľu, ale myslela si si, že bude dobrá.
Asi séria Cassie Palmerovej - začala som druhým dielom, ktorý sa mi celkom páčil a tak som si kúpila rovno zostávajúce tri. Pri tejto sérii som nadobudla veľa nových spôsobov ako urobiť dokonalý facepalm či dafuq výraz. Musím sa ale priznať, že aj Miniaturista bol po polovici trochu sklamanie.



Z dôvodu, že nikdy neviem koho mám nominovať, vás nominujem všetkých, kto to čítate. A ak to urobíte, alebo ste už TAG robili, dajte odkaz do komentára, čeknem si :)

utorok, 7. apríla 2015

rudá jako rubín | kerstin gier



Cestovanie časom je podľa mňa celkom komplikovaná téma a preto sa nie vždy podarí si ju v diele osvojiť. Ja som vždy zmätená zo všetkých tých paradoxov s časových línií etc. Ale predsa, v Drahokamoch mi to nejak funguje.

Gwen patrí do jedného z dvoch rodov, v ktorých sa  objavuje jeden špeciálny gén. Časocestovateľský. Nezdedí ho samozrejme každý, cestovateľov v čase bolo, je a už navždy bude (podľa Gierovej) len dvanásť. V rodine ryšavých Montroseovcov ho získavajú ženy, u de Vilierisovcov muži.
Gwenina sesternica Charlotte Montroseová sa celý život pripravovala na to, že bude cestovať časom - perfektne poznala dejiny, ovládala umenie šermu a ako dokonale tancovala menuet! Lenže očakávané závrate a nevoľnosti spojené s cestovaním v čase stále neprichádzajú. 
  Na druhej strane si všetci myslia, že Gwendolyn Shepherdová je obyčajné, normálne (ehm, ehm) šestnásťročné dievča. Myslí si to i sama Gwendolyn (a podľa krutých výpočtov i Isaac Newton). Nemusím teda popísať, aký to bol trapas, keď zistila opak.

  Gwen sa razom ocitá v hre, ktorú istý Saint Germain ovláda už celé desaťročia. A akú úlohu v nej zohrá ona? Rubín, posledný v kruhu dvanástich? 
Celé sa to tu točí okolo chronografu, čo jest niečo ako stroj času. Je to akoby skrinka, vykladaná obrovskými drahokamami, ktoré znázorňujú jednotlivých cestovateľov. Keď sa doňho načíta krv všetkých, vyjaví sa „tajomný liek“. Lenže to pred šestnástimi rokmi skomplikovali dvaja tínedžeri - Lucy Montroseová a Paul de Vilieris, ktorí chronograf „bohvieprečo“ ukradli. Súčasný pár cestovateľov - Gideon  a Gwendolyn majú teda za misiu načítať krv každého minulého cestovateľa do druhého, nového chronografu.

Podnázov tejto série je Láska nezná čas. To teda naznačuje, že to bude romantický, tínedžerský sladký vývar. Vedľa!


Gwendolyn mi bola veľmi sympatická, síce mala nejaké tie svoje detinské výkyvy, ale ktorá z nás ich nemá? S Leslie boli prirodzené a ich rozhovory vtipné. 
Gideonovi som počas celej trilógie nedokázala veriť, stále som mala pocit, že to na nás (mňa a Gwen) iba hrá, pretože bol verný Saint Germainovi. Ale zas, vlasy nosil v copíku a hral na husle (Sherlockians, if you know what I mean). Keď sa to tak vezme, Gideon bol v rade YAovských love interests hrdiniek celkom obyčajný. Nechápte ma zle, nebol obyčajný, bol super, ale s takýmto typom sa stretávam minimálne ja skoro všade. Sexy arogantný, namyslený hajzlík. Časti, kde sa tak choval som úplne žrala (a že ich v prvej knihe bolo dosť). Páčilo sa mi teda, že až do konca tretej knihy som ho nemohla považovať sa oživený cukrík.
  Samozrejme, že Gwendolyn riešila svoje pocity voči nemu (po tejto vete som znechutená sama sebou),  na to som si ako čitateľka YA už ako-tak zvykla. Vlastne v prvej knihe riešila, len prečo sa k nej niekedy chová tak škaredo hnusne a potom je zas milý.. (stupeň znechutenia kriticky stúpa).
  Charlotte som asi úplne nepochopila, chovala sa často ku Gwen ako mrcha, ale mala som pocit, že v nej je niečo.. hlbšie. Ale ešte stále bola oveľa lepšia ako jej matka, Glendu som podľa Gierovej nenávidieť mala a tak som ju aj z duše neznášala.

Niečo čo na tejto knihe môže zaujať, je humor. Kniha je písaná veľmi príjemným, odľahčeným štýlom a vtipne - taktiež veľká pochvala prekladateľke! Ja som si čítanie užívala, posledná kapitola bola zakončená dobre - boli ste zvedaví, ale nemali ste chuť trhať si vlasy. Zaujímavosťou je, že prológ a epilóg hovoria postavy Lucy a Paula a pred každou kapitolou sú také „dodatky“ napríklad z denníkov grófa Saint Germaina, zápisky Strážcov, rodokmene či riekanky. Proste skvelé!

Obálka je tiež super (teda, tie ksichty sú trochu weird, ale je to pekné), postavičky celkom reálne znázorňujú vzťah Gwendolyn a Gideona. Akurát nie je červená, ale ružová.

Teraz trochu váham povedať ( resp. napísať ), že ak si knihou nie ste istí, mohli by ste si pozrieť film. Ak si knihu prečítať chcete, to Satanove dielo si nepúšťajte, vyspoileruje vám to celú trilógiu. Ale ak nie, tak to môžete skúsiť. Mne vtedy ako ešte nevedomej sa film páčil (oprášila som si moju milovanú nemčinu), Gideon je fakt hot a tie kostýmy.. mňamky.

 Originálny názov: Rubinrot
 Séria: Drahokamy/ Edelstein Trilogie
 Diel: 1/3
 Počet strán: 336
Moje hodnotenie: 4.5/5*
Hodnotenie na Goodreads: 4.13*/ 72 000

sobota, 21. marca 2015

upírska akadémia | richelle mead

 Upíri? Čichám, čichám Twilight? Bloody hell, v Akadémii sv. Vladimíra určite nie!

Názov z tejto knihy výkvet originality síce neurobil, ale nie sme predsa povrchní čitatelia, poďme sa teda pozrieť o čom to vlastne je.

Mead rozdelila upírov na morojovdampírov a strigojov. Moroji sú ako klasickí upíri, vadí im slnko, potrebujú darcov krvi a majú tesáky. Taktiež (podobne ako napr. v Škole Noci) majú zameranie, špecifikáciu na niektorý zo štyroch živlov. Dampíri sú takí polomoroji narozdiel od nich však nepotrebujú krv darcov, či nemajú tesáky a môžu sa pekne opáliť. V Akadémiách sa cvičia za strážcov pre morojov. A strigoji bývali kedysi morojmi, ale sú nesmrteľní, supersilní, bezprizorní a kvôli krvi vraždia.

S Lissou sme boli najlepšie kamarátky už od škôlky, keď nás učiteľka spárovala na hodine písania. Nútiť päťročné deti, aby vyhláskovali Vasilisa Dragomírová a Rosemarie Hathawayová bolo dosť kruté, a preto sme na to aj patrične zareagovali - teda skôr ja. Hodila som do učiteľky knihu a vynadala jej do fašistických mŕch. Nemala som šajnu, čo to znamená, ale vedela som, ako zaťať do živého. 
 Odvtedy sme boli s Lissou nerozlučné kamarátky.

Lissa je posledná morojka z kráľovského rodu Dragomírovcov, čím jej prischol titul princezná. Rose je niečo ako jej takmer strážkyňa. Spolu utečú z Akadémie svätého Vladimíra, nakoľko ich po dvoch rokoch strážcovia z AsV (spolu s Lissiným novým osobným strážcom - Dimitrim Belikovom) chytia a dovlečú naspäť. 

  V AsV sa ako i v normálnych stredných školách klebety šíria rýchlosťou svetla a tak sa z Lissy a Rose stáva najhorúcejšia téma. Lenže Akadémia je prepletená intrigami viac ako inokedy a Lisse chce niekto ublížiť.

Je super, že sa ku ne dostala táto upírska kniha. Ako vážne, nikdy som nemyslela, že niečo také poviem. Svojou upírskou fázou som si ja už prešla a knihy s takým zameraním som už dávno prestala hľadať - ale i tak sa tu našla táto, kvôli filmu (ktorý má bohovský cast, ale akoby tak trochu túto sériu parodoval, je taký tínedžerský, ale stále dobre pozerateľný).

„No a?“ vyzeral zhnusený. „To nemáte žiadnu sebaúctu? Pomyslite si na Lissu. Správate sa tak, aby si o vás mysleli, že ste lacná. Akurát potvrdzujete to, čo si ľudia už aj tak myslia. Vrhá to zlé svetlo na Lissu. A na mňa tiež.“ 

Vzťahy postáv tu boli príjemné, Lissa a Christian sú takí roztomilí a Rose s Dimitrim.. no.. To bolo tak trochen komplikované.
A samotné postavy boli tiež veľmi dobré. Lissa bola navonok milá, no vo vnútri ju zožierala dlhodobá depresia.
  Rose sa chovala spočiatku celkom lacne, ale jej lojalita voči Lisse bola obdivuhodná. Takže jej pubertálne výkyvy kontrastovali so skalopevným rozhodnutím chrániť Lissu za každej okolnosti.
Christian bol dobre záhadný, hneď si ma získal.
A súdruh Belikov bol.. tiež komplikovaný, ale super.

Akcia v knihe nesmela chýbať, choré využívanie mŕtvych zvierat kvôli Lissiným schopnostiam bolo kruté, Miino terorizovanie hnusné a zápletka celkovo fungovala. A záver ú-ž-a-s-n-ý. Mead neuveriteľne graduje, ešte pred koncom som prišla o všetky nechty, nedalo sa robiť nič iné len obracať stránky.

Zo série je to síce jeden z najtenších a najslabších dielov, ale i tak je to lepšie ako iné bestsellery zo žánru.


Originálny názov: Vampire Academy
Séria: Upírska akadémia/ Vampire Academy
Diel: 1/6
Počet strán: 320
Moje hodnotenie: 4/5*
Hodnotenie na Goodreads: 4.15/ 411 000

And remember, no two persons ever read the same book!


nedeľa, 1. marca 2015

selekcia | kiera cass

O Selekcii sme od jej vydania toho počuli už veľa, preskočím teda tému vykrádania The Hunger Games i ódu na jej obálku (i keď povrch toho prebalu.je.proste.úžasný.)

Spolu s Americou Singerovou (hm.. žeby symbolika?) sa ocitáme v pseudo-dystopickom svete (Illeá), ktorý je rozdelený na kasty na princípe, že jednotky sa majú v živote skvelo a osmičky sú bezdomovci. America žije v päťke - kaste umelcov a jej frajer  a takmer skoro snúbenec v šestke (je niečo ako upratovačka).
  Singerovci vedú skromný život (chápete to, oni nemajú na mejkap?!) a tak im (hlavne pani Singerovej) pozvánka do Selekcie príde ako tá najlepšia príležitosť prilepšiť si. Zmysel Selekcie spočíva v tom, aby si nerozhodný, pohľadný skrátka princ vybral za nevestu niekoho z prostého ľudu.

Ukrivdená America avšak o Selekcii nechce ani počuť! Je šťastne (a tajne) zamilovaná do Aspena, s ktorým si už veľmi dávno vysnívala svadbu. Avšak čo sa nestane, Aspen jej dá košom aby sa do tej prekliatej reality show mohla prihlásiť! America má zlomené srdce, ale vďaka neustálemu nátlaku svojej pani matky (a kompenzáciou v podobe vlastného zárobku), ide na konkurz.

O čom inom by bol teda tento príbeh, keby sa naša ryšavá kráska do súťaže nedostala?

„Slečna America Singerová z Karolíny, Päťka.“
Presúvame sa teda do Kapitolu, kde sa s spolu s tridsiatimi štyrmi kráskami má biť o srdce princa Maxona. Metaforicky, obviously.

Nasleduje množstvo  omdlievania, bozkov, vyznaní či intríg. No a kde tu vpády rebelov na palác. Oh a Aspen sa zjaví v kráľovskej garde a častokrát stráži dokonca izbu samotnej hrdinky.

A tá najzáludnejšia, najdôležitejšia a najnejasnejšia otázka celej Selekcie: Maxon alebo Aspen??!

Ehmm.. Na túto knihu som asi ešte ani nenašla zlú recenziu. Zo Selekcie mali (samozrejme takmer) všetci podobné pocity.

Cass píše dobre ( teda až na prvé dve kapitoly, ktoré som čítala asi týždeň ) je to jednoduché, plynulé. Akurát tie debilné mená si mohla odpustiť (Utorok? Maxon Schreave?? America Singer???)

Útoky rebelov mi prišli ako zlý vtip. Popíjať čajíček, robiť večierky a profi photoshooty do módnych časopisov s princom sa Cass zrejme zdalo asi príliš nudné, tak si povedala, že pridať tam povstalcov bude cool, tí sú predsa momentálne strašne in.
  A postavy.. ( zrejme som strašne vyberavá, ale no.. smola ) America - chúďatko zo spodiny spoločnosti, ktoré nechce nič viac ako pravú lásku. Aspen - kapitoly v ktorých čo i len vystupuje myšlienka o ňom ma iritujú. A Maxon - proste princ. Bohužial, ani tu mi nebol vážne sympatický nikto. A to klišé typu budeme-najlepší-kamaráti-ale-vieš-čo-pokojne-sa-aj-do-mňa-zamiluj-ja-si-to-nevšimnem.. Kde mám soľ a kriedu na diablovu pascu?! 

Namiesto Selekcie som si teda  asi mohla rovno pozrieť reprízu Nevesty pre milionára. Čo vlastne radím aj vám - o nič totižto neprídete. Teda, možno zopár mozgových buniek. 

Za mňa slabší priemer. Ale stále lepšie ako dvojka.. eh.

Ak stále váhate, tuto Barbie trailer vám možno vaše rozhodnutie vyjasní. 
Originálny názov: The Selection
Séria: Selekcia/ The Selection
Diel: 1/3 
Počet strán: 312
Moje hodnotenie: 2.25/5*
Hodnotenie na Goodreads: 4.16*/ 410 000

And remember, no two persons ever read the same book!

piatok, 27. februára 2015

cinder | marissa meyer



V neposlednej dobe sa medzi čitateľmi re-tellingy stali dosť populárnymi. Jedná sa o prerozprávanie klasickej rozprávky/ príbehu s vlastnými prvkami. 
Marissa Meyer sa v takých vodách vrhla prerozprávania originálnych Grimmovských rozprávok a to Popolušky, Červenej Čiapočky, Zlatovlásky a Snehulienky.

Keďže tieto rozprávky všetci ešte z detských čias dôverne poznáme, môžeme dôjsť k jednému problému - vieme čo nás čaká. Takže nebude prekvapenie, že ukrivdená Popoluška predsa len pôjde na ples, kde stratí nohu - teda, myslela som topánku, Červená Čiapočka prekabáti Vlka a oslobodí svoju veteránsku babičku, Zlatovláska utečie z veže, respektíve kozmickej lode a Snehulienka porazí za pomoci priateľov Zlú Kráľovnú. 
  Lenže predstavte si to v ďalekej budúcnosti - budúcnosti, kde každý človek má svoj identičip, roboti sú súčasťou každej domácnosti a ľudskú rasu ohrozuje smrteľná modrá horúčka letumóza.
 Všetky tieto príbehy nám prepája hlavná hrdinka prvej knihy - Cinder, kyborgská futuristická popoluška/ mechanička ktorá žije so svojou opatrovníckou matkou, dvoma nevlastnými sestrami a pokazenou androidkou v Novom Pekingu.

Kai odstrčil Levaninu ruku, ale než stačil odpovědet, královna se otočila na Cinder a v jejím výrazu sa zračil odpor. „Jak se jmenuješ, dítě?“ Cinder namáhavě polkla a jen stěží ze sebe vymáčkla své jméno. „Cinder.“„Cinder.“ Pohrdavý smích. „Jak výstižné. Tvé jméno znamená popel. Prach. Špínu.“

Keď mala Cinder 11 rokov, vznášadlo jej rodičov havarovalo a ona ako jediná prežila, avšak s ťažkými následkami - oheň jej zobral ruku, nohu a mnohé vnútorné orgány, ktoré doktori nahradili káblami a rôznou technikou, čím sa z nej stal automaticky vydedenec modernej spoločnosti. V Európskej federácii si ju adoptoval Linh-Garan, ktorý skonal pod náporom Modrej horúčky a tak sa jej poručníčkou stáva jeho žena, Linh-Adri. Adri ako typická rozprávková  macocha je k Cinder zbytočne krutá a do popredia stavia vždy svoje dcéry: Linh-Perlu a Linh-Pivoňku.
 Väčšinu dní trávi zarábaním kreditov na trhu vo svojom stánku s mechanickými službami spolu s androidkou Iko. 

 A čo by sa nestalo, ako za prechýrenou, najlepšou mechaničkou v Spoločenstve k nej raz príde samotný princ Kaito s pokazenou androidkou Nainsi.

 Cinder sa tak dostáva do diania v paláci, avšak nielen Kaiovou vinou. Pivoňka, jediný človek ku ktorému mala Cinder kedy blízko, prejavila príznaky letumózy a je odvezená do karantény. Stratou zdrtená Adri (bolo ťažké uveriť, že má nejaké city) kvôli odmene nechá Cinder odvliecť ako pokusného králika do výskumnej stanice, kde sa doktor Erland snaží nájsť na túto nákazu liek.

Už som to určite spomínala, takže sa opakujem. The Lunar Chronicles je moja najobľúbenejšia séria ( *Harry, Percy, Will Herondale, Fitzwilliam Darcy, Gideon a ďalší moji imaginárni boyfriends plačú v kúte a Carswell na nich robí grimasy* ), nakoľko ja rozprávky milujem.
 Či už formou animovaného filmu alebo detských kníh, rada sa k nim vraciam a vážne, to vládne môjmu srdíčku.
A TLC mi proste.. zobrala pevnú pôdu pod nohami. 

Cinder som objavila už pred nejakým časom a veľmi sa mi to páčilo. Keď vychádzala Cress, zbadala som známy front písma a povedala si, že by nezaškodilo sériu dočítať (Cinder som mala ako ebook kvôli tým nekresťanským peniazom, čo za tie knihy chcú). Nakoniec som si teda všetky tri diely kúpila na Vianoce. Cinder som zhltla za noc, Scarlet mi robila spoločnosť vo vlaku a 600 stranovú Cress som tiež zhltla na jeden raz. Už len sa dočkať konečne na Winter. 

Cinder ako postava hrdinky mi vyhovovala ( napriek tomu, že naivná Popoluška nie je moja favoritka ). Zatiaľ Princ Kaito mi strašne lámal srdiečko, keď so Cinder stále flirtoval - pretože nevedel, že Cinder je "netvor". Inak bol taktiež klasický princ, galantný, odvážny a bla, bla. 
 Najlepšia postava tejto knihy ( v každej z tejto série mám inú ) je pre mňa androidka Iko, bolo proste roztomilé ako na všetko išla logicky a tie jej vtipy!
 Cinder sa rozhýbava trošku pomalšie (narozdiel od jej pokračovaní), ale akonáhle sa začítate, nepustíte ju z ruky. Číta sa ľahko, akcia na záver nechýba a zápletku netvorí len to, že ju macocha nechce pustiť na ples. S čistým svedomím ju odporúčam, lebo toto je must-read!

Originálny názov: Cinder
Séria: Měsíční kroniky/ The Lunar Chronicles
Diel: 1/4
Počet strán: 400
Moje hodnotenie: 4/5*
Hodnotenie na Goodreads: 4.14*/ 355 000

And remember, no two persons ever read the same book!