piatok, 26. augusta 2016

knižné leto | 2016 1/2

Táákže.. *predstiera, že rozmýšľa, kedy bolo posledné knižné mesačné zhrnutie* čo tým sakra Blogger myslíš, že v októbri 2015?!?* nový odsek! Nový odsek!

Keďže už nejakú dobu knihy aktívne nenakupujem (a do augusta som na seba bola hrdá!), nechcela som robiť zhrnutie v júli iba s jednou knihou a tak som sa rozhodla, že vám tu nadrbem celé leto, keďže som vlastne nič nerobila. Lenže potom som si v polovičke augusta uvedomila, že ak sa chcem trochu rozpísať o knihách, ktoré som prečítala, bolo by to až príliš nadlho.

Zakúpené knihy? Nič, cítim sa ako vyčistená závisláčka.
Vyhrané knihy? Yaay, 1!
Knihy ako darček? Fňuk, fňuk. 
Hry? Ach kde sú tie krásne časy..
Prečítané knihy? Actually, aspoň tu je celkom slušné čísielko - 9

Poďme od konca, pretože práve hrá Blink-182.

PREČÍTANÉ KNIHY

Predtým ako som ťa poznala ma počas svojej filmovej premiéry totálne spamovala na GR zo všetkých strán a keďže ma ukecal trailer (aj keď napríklad film samotný som ani nedopozerala), našla som si v mobile ebook a počas nudnej cesty vlakom som to otvorila. Hodnotila som 3/5*, pretože sa mi to páčilo, ale zároveň tam boli prvky ktoré ma až tak nebavili a celkovo ten štýl písania bol taký zvláštny/ a len chuckvie čo za preklad som to mala.. lebo nejako profesionálne nepôsobil. Nie je to tak úplne môj žáner, no. Ale malo to pekný koniec, veď uznajte. Taký logický. 

A počkať, tu je dôvod prečo som vlastne po Me before you siahla v skutočnosti. Invázia do Tearlingu.
28363979Jednotka sa mi nepáčila, ale keď už sme v Bratislave dostali tie balíčky yoli kníh, povedala som si, že dám druhú šancu. Veď aj recenzie poukazovali na to, že sa to zlepšilo..
Opäť kvalita prekladu 15  bodov z 10, logickosť postáv prevyšujúca level 9000 a milión iných malých debilín čo ma na tom len srali (napríklad absencia jedinej zaujímavej postavy, hmm?). Neviem, asi mám toto leto plné zuby hlavných hrdiniek, lebo čo príbeh, to si predstavujem, že tam protagonistka nikdy neexistovala (ale iba tínedžerky, jo? Luisa bola fajn). Väčšinu knihy som v podstate len prelistovala, keďže som tie Kelseyine repliky nemohla ani vidieť. A ani tie časti "pred prechodom" ma nejak nenadchli. Pre mňa iba stratený čas. 2/5* (aj keď to cítim skôr viac na "did not like it")

Á konečne niečo skoro normálne! The Princess Diaries! Ja som prvé princeznovské denníky síce kéédysi čítala, ale nepamätala som si z toho absolútne nič a keď som túto roztomilú obálku uvidela v Heffer´s (čo bolo btw úplne úžasné kníhkupectvo, bola som tam asi 3 hodiny a pokakovala s kôpkou kníh, by som sa ani nečudovala, keby som aj nejaké jednorožce stretla), musela som si ju zobrať domov.  Konečne denníková kniha, ktorá aj vyzerá realisticky ako denník. Lenže čo sa dejovej stránky týka, je to o čosi slabšie. Hej, hej, nie je to nijaká novinka, ale čakala som niečo.. nadčasovejšie? A možno, v kútiku mojej skromnej dušičky niečo komplikovanejšie. Povedzme, že som o filme nikdy nepočula, a môžeme sa tváriť, že to bolo fajn. I keď ani Mia mojou najobľúbenejšou hrdinkou ever nebude, bola to sranda a užila som si to (napriek faktu, že v knihe nebola moja milovaná Julie Andrews). 3.5/5* 

Ďalší adoptovaný jedinec z Anglicka, keďže som v Greenwichi zavítala aj do Waterstones ( pričom deň predtým si kúpila prvého Harry Pottera.. ale v hardbacku!!) a rozhodla sa vzdať konečne pátranie po slovenskom Bardovi Beedlovi. A tak sa do kufra sa pribalili aj The Tales of Beedle the Bard. Kniha šialená a milá, len tenučká. A najviac sa mi páčila poviedka The Warlock's Hairy Heart. 4/5*

18691318Moje sladké šestnáste storočie som polroka dozadu dostala k pätnástke od Frankkie a doteraz na ňu neprišiel čas na prečítanie. Dostala som sa k nej až kvôli môjmu plánu- záväzku kupovať knihy až potom, čo prečítam všetky čo mám doma (a teda takticky som postupovala od najtenších kníh k hrubším).
Úprimne, bola to celkom hlúposť. Cat/ Patience ide do kopy ďalších kopírakových hrdiniek, romanca nemala uveriteľnú chémiu, postavy boli ploché, nezaujímavé, zápletka kllišé a záhadné udalosti po návrate do súčasnosti slušne obchádzam. Akurát tá Florencia tam bola príjemné prostredie, takže sa dalo ako tak pracovať s fantáziou. 2/5* (ja neviem či sa bojím niekedy dať tú jednu hviezdičku alebo čakám, kým mi nebudú krvácať oči pri čítaní či čo..)


26255506Magnus je všeobecne veľmi obľúbená predstava (prečo nemôže byť on Clary???), ja by som si už rada pozrela Shadowhuterov (lenže na to ešte musím prečítať TMI a na to treba sakra veľa nervov) a tak mi netrvalo dlho si knihu v čase publikácie jej slovenského vydania zakúpiť.
Zápisky Veľkobosoráka medzi tenšie knihy síce nepatrili, lenže už som nevydržala na ne hľadieť v poličke. Smutné, neprečítané ma tieto poviedky k sebe volali až kým som ich neprebrázdila na jedno (metaforické) posedenie.
Niektoré príbehy boli lepšie (Upíri, čajové pečivo a Edmund Herondale; Záchrana Raphaela Santiaga, Posledný boj Newyorkského inštitútu a Pravá láska (a prvé rande)), niektoré fakt vtipné (Čo sa skutočne stalo v Peru; Kráľovná na úteku; Čo kúpiť Tieňolovcovi, ktorý má všetko (a s ktorým oficiálne ani nechodíte)), niektoré zase také wtf (Vzostup hotela Dumort, Polnočný dedič - aj keď to tipujem, že je taký teaser na tú ďalšiu historickú tieňoloveckú sériu a ak je, tak sa dosť teším) a jedna trošku prestrelila (Pád hotela Dumort). Inak sa mi to čítalo dobre, poviedky neboli dlhé ani nejak zložité, takže ako také extra to bolo viac-menej fajn. A ách, Herondaleovci.. 4/5*
28459412
Klamári bol návrat k taktike najprv-tenšie-knihy-až-potom-tie-najväčšie-hovadá. Taktiež pozostatok z výletu v Ikare.
Keby kniha mala obálku ako jej česká sestra, pravdepodobne si ju doma nechám, ale niečo ma na našom vydaní trošičku vytáčalo a to bohužiaľ mala podobný efekt ako pri Dám ti aj slnko. Ten príbeh bol skvelý. Taký ten poetický štýl autorky, to tajomno okolo celej knihy. Koniec som trochu aj predvídala, ale úplne presne čo sa stalo som neuhádla a bolo jednoducho super sledovať ako s čitateľom autorka manipuluje. Tiež som sa však nevedela zbaviť takého pocitu, že niečo je zle, čo pravdepodobne bol zámer, ale nedokázala som sa cez to preniesť a preto som mala počas čítania akurát také zvláštne pocity. 
4/5*

 Klamárov nasledovala ešte ten víkend Hľadá sa Audrey, o ktorej som dokonca spísala aj "recenziu". No proste úplne milujem, keď si do PN zoberiem aj 3 knihy, čítačku, xy časopisov na víkend a potom neprečítam nič.. a tentokrát som si zobrala iba 2 a v nedeľu som bola zúfalá, že čo budem celý deň robiť.
Veeeľmi milé dielko, na ktoré rada pozerám, keď sa mi pohľad zatúla k poličke. Och, nejaká bonusová poviedočka o Frankovi by sa nenašla? 


Posledný júlový deň sa niesol v znamení blahoželaní pre JKR a Harryho a brutálneho hypeu pre The Cursed Child.
 Normálne by som to asi ani nečítala, pretože už Od oznámenia, že niečo také bude existovať ma nejako ten plán prečítať si scenár k hre nebral, lenže potom ešte v ten deň bol leaknutý ebook v dobrej kvalite,a tak si hovorila, že prečo niee, aj tak si to pravdepodobne prečítam až o nejaký ten čas, možno dokonca ešte po tom, ako vyjde slovenské vydanie.
Avšak začali sa mi na dashboarde objavovať 2-3 hviezdičkové recenzie. Akože čo?? Niečo čo má na obálke vycapené meno J. K. Rowling??
Osud teda chcel aby som si v ten deň nabila čítačku (po ktovie koľkých mesiacoch) a ja som sa rozhodla do toho nakuknúť. Do piatej ráno som komandovala otráveného spolužiaka komentmi ako "OMG, SCORPIUUS <3 <3", neskôr niečo ako "OMG, prečo to je také cheesy??" a koniec so znechuteným"OMG, to ne, to nenene" etc. etc. 

Začiatok sa mi páčil a aj som si predstavovala ako čarovne to asi vyzerá na javisku, ale potom to "dobrodružstvo" začalo.. a nah.. Som rada, že som za to neutratila toľké prachy. Jedna hviezdička/ stromček/ toaletná misa/ iná hovadina je za Scorpiusa, polhviezdička za dramione narážku po toľkých rokoch a ešte jedna za tie bleskové scény začiatkov na Rokforte. 2/5*

VYHRANÉ KNIHY

Random.org zas aspoň raz nesklamal a zmyslel si, že by som chcela čítať Audrey. Celá tá slovartbooklabovská akcia Letné knižné rande bola skvelá a ja som takáá rada, že sa mi podarilo uchytiť Audrey (čo bol náhodou môj prvý vstup), možno som síce dúfala, že sa mi viac pošťastí pri Cassandre Clare, ale okay, aj Auds bola skvelá.

No.. tak prvá polovica môjho leta nič moc, ja viem, ale august zatiaľ vyzerá zaujímavejšie. Len dúfam, že nebudem písať o Batmanovi.. pretože mám ohľadom neho nejak príliš veľa pocitov v poslednej dobe. Ajaj, kontrolka zaujímavosti rapídne klesá, preto radšej už končíme, Ale tak, pokračovanie nabudúce!

streda, 10. augusta 2016

the hidden oracle | rick riordan

Ako potrestať neposlušného boha? Urobiť ho ne - počkať, dať mu občianku s menom Lester Papadopoulos vlastne aj stačí. 

Apollo niečo urobil. Keby akurát vedel čo, však. Tak či tak, jeho krutý tatko, Zeus, ho zhodil z Olympu rovno do verejných popolníc na Manhattane. Lenže zaslúži si slávny Apollo, boh umení, slnka, lukostreľby (etc.) také zaobchádzanie?
 Nie, správna odpoveď je vždy nie. Rovnako ako v prípade ak sa ma opýtate či budem schopná niekedy žiť bez príbehov od uncle Ricka. 

Zeus needed someone to blame, so of course he’d picked the handsomest, most talented, most popular god in the pantheon: me.
  Pred pouličnými rváčmi ho zachráni dvanásťročná gangsterka Meg McCaffrey, polobohyňa žijúca na vlastnú päsť na ulici. Apollo, pamätajúc na predchádzajúce zážitky v koži smrteľníka jej ponúkne svoje služby .. ex-boha (?) aby jej robil poskoka/ spoločníka až kým sa po nejakom čase nebude môcť vrátiť na Olymp. 
  Svet polobohov zažíva však opäť akúsi krízu - nikto nedodáva proroctvá a diaľková komunikácia tiež narazila na zádrhel. Bez proroctiev táborníci nemôžu ísť na výpravy a riešiť takéto problémy a bez Iris-linky nikto nevie čo sa deje v Novom Ríme. 
 A potom je tu Apollo, momentálne smrteľný niekoľko-tisícročí-starý pubertiak, po ktorom niekto ide. Žeby zápletka na ďalších 5 (!!) kníh?

Look.” The others seemed confused. Then the glow become brighter: a holographic golden sickle with a few sheaves of wheat, rotating just above Meg McCaffrey.
A boy in the crowd gasped. 'She's a communist!'
 Spočiatku, keď vydanie tohto príbehu oznámili, som myslela len na to, že Riordan to robí už len pre prachy. Úprimne, Percy Jackson bola.. jebnuto úžasne ukončená séria tak, aby sa v nej mohlo pokračovať. Pre fanúšikov super správa, pre Percyho akurát ďalší armageddon. Tentokrát sa mi to  však zdalo ako staro-dobré vracanie sa k hviezde smrti. Ale teraz je väčšia! Nedobytnejšia! Muahahaha. Jednoducho ďalšia globálna hrozba, pred ktorou nás zachránia jedine vyvolení tínedžeri pôsobila ohratejšie ako Hello od Adele.

Lenže (no tomuto zvratu teda neuveríte!) som začala čítať. A zistila, že toho ujka to proste písať baviť musí. Lebo hentaké sprostosti teda povymýšľať, to sa s odporom či odstupom nedá.

“Things can turn out differently, Apollo. That's the nice thing about being human. We only have one life, but we can choose what kind of story it's going to be.”
Rozmýšľala nad tým, že by som dala knihám od Ricka nálepku guilty-pleasure. Problém je v tom, že sa pri ich hodnotení necítim až tak previnilo. Lebo áno, všetko sa to drží tej zažívanej kostry: ssassy character-proroctvo-neporaziteľný nepriateľ-výprava-prekážky-prekonané prekážky-porazený neporaziteľný nepriateľ-ďalšie proroctvo a objektívnym okom by som sa na to nemala pozerať tak nadšene, ale oMG SoLaNgELOoO! Oh bohovia, tieto knihy, tieto knihy.. toto bude rozmotávanie myšlienok ešte nadlho.

Z čoho som stále v rozpakoch je ten polokoň, Chiron. Aj keď, to môže byť aj moja nespoľahlivá pamäť, z filmov si ho pamätám ako akúsi americkú alternatívu Dumbledorea, rozdávajúc rady, zbrane a lásku. Tu akoby namiesto starnutia, bol ešte detinskejší. Nie, že by to bol vyslovene problém, lol, s takým niečím sa veľmi dobre poznám. 
  Inak táborníci super banda, až mi je ľúto, že ich na ďalšie dobrodružstvo team Apollo opúšťa. 

Čo nám teda do už zabehnutého polobožského sveta prinesie Skryté orákulum?
  • nezvyčajného hrdinu s trochu iným, ale nám už známym zmyslom pre humor
  • staro-nové postavy
  • vtipné spoileriodné názvy kapitol nahradili ha- wait for it.. haiku básne! a ľudia, je to ešte lepšie
  • kopec popkultúrnych a hudobných odkazov
  • kompenzáciu snívania o Percico-cannone (verte mi, Will je pre Nica do-ko-na-lý!)
  • pohľad na Tábor polokrvných cez školský rok, keď je skoro vyľudnený
  • Meg, ktorá všetkým nakope zadok
  • lietajúcu obludku, ktorá všetkým nakope zadok
  • Apolla, ktorému všetci nakopú zadok
  • ďalšiu apokalypsu
  • ďalšie hlúpe proroctvo
  • chuť dať si re-reading PJO
  • a prekvapko na konci! 
Je to šibnuté, je to riordanovské a mne sa to veľmi páčilo. Na Rickov štýl som už zvyknutá, takže sa to čítalo jedna radosť. Tak teda akože kedy bude dvojka??


Séria: The Trials of Apollo
Diel: 1/5
Počet strán: 432 (vydanie doplnené poviedkou z Demigod Files)
Moje hodnotenie: 4/5*
Hodnotenie na Goodreads: 4.39*/ 23 400

And remember, no two persons ever read the same book!

sobota, 30. júla 2016

hľadá sa audrey | sophie kinsella








Audrey nevychádza z domu. Nie, nechytá ani pokémonov, nechodí nakupovať s kamoškami a už vôbec si nevykračuje ruka v ruke s frajerom po meste. Nechodí ani do školy - iba na sedenia k doktorke Sarah. Totiž, v škole sa jej niečo stalo. A nikto sa jej nezastal.
Doma sa teraz môže na svoju rodinu pozerať iba cez tmavé sklá slnečných okuliarov. Ak nedoháňa školské látky, sedí doma v tme a sleduje teleshopping.
Od doktorky Sarah však neskôr dostane za úlohu natočiť film - a o nikom inom, než o Audreynej rodine. Vraj postupový krok v liečbe.. jej choroby.
Medzitým jej starší brat Frank plánuje všetkých prevalcovať na Land of Conquerors (fiktívna obdoba LOLka) turnaji. Ale na to musí trénovať - hodiny čistého času venované tejto hre. A tak si začne domov vodiť spoluhráča Linusa, ktorý je inak celkom pekný. Ako fakt pekný.

“They talk about “body language,” as if we all speak it the same. But everyone has their own dialect. For me right now, for example, swiveling my body right away and staring rigidly at the corner means, “I like you.” Because I didn’t run away and shut myself in the bathroom. I just hope he realizes that.”

Long story short, Audrey sa spriatelí s Linusom a ten je odhodlaný pomôcť jej v "liečbe".

Pôvodne pre mňa kniha nebola žiadne lákadlo, českú obálku som kedysi zaznamenala, ale keďže som shoppaholičky nečítala, nevenovala som je väčšiu pozornosť. Ani na GR o nej nebolo veľa počuť.  Dostala sa ku mne tiež úplnou náhodou - random.org a slovartbooklabovský instagram. Pôvodne som čakala, že kniha príde, prečítam ju a zase niekomu posuniem ako to mám v poslednej dobe vo zvyku (keď mňa na niektorých knihách hnevajú úplné hlúposti..), ale keď prišla, nemohla som ju pustiť z rúk, pretože bola taká.. pekná, roztomilá, veselá, pásikavá a minimalistická!


  Hneď z prvých kapitol je z toho cítiť cieľovú skupinu čitateľov, decká kdesi medzi 11-15 rokov. Nielen to poslovenčinovanie ( „mladý muž, hovor na mňa po slovensky!“ „ten počítač stál cez 1000 eur!“ "hajfajv",..), ale aj problémy, s ktorými sa vedľajšie postavy stretávajú a čo tvoria prvú polovicu knihy. Hysterická matka, zasnívaný otec a syn, ktorý namiesto zdravého socializovania sa vonku na čerstvom vzduchu sa hrbí pol dňa pred počítačom. Nie je to však pojaté ako dráma, autorka si robí zo všetkého prču a pritom sa to stále drží v duchu "rodinných problémov".

Audrey však zatiaľ bojuje s vonkajším svetom spolu s Linusom.. a kto by to povedal, pre priateľstvo už nezostal priestor, pretože tí mladí sú do seba zamilovaní. Tu treba podotknúť, že Kinsella hneď po tom nehodila hrdinkine psychické problémy za hlavu s argumentom alá láska všetko vylieči. Tiež poteší, že hrdinovia majú tak 14-15 rokov, takže to sú iba také nevinné bozkávačky a flirtovných poznámok. A nie, láska v príbehu nezaberá toľko priestoru ako ten žánro-meter vzadu na obálke sľubuje. Inak tí dvaja boli spolu zlatí až mi je ľúto, že to je stand-alone. 

I think what I’ve realized is, life is all about climbing up, slipping down, and picking yourself up again. And it doesn’t matter if you slip down. As long as you’re kind of heading more or less upwards. That’s all you can hope for. More or less upwards.

Kniha nemá ani tristo strán a cca každá tretia kapitola je prepis filmu čo Audrey točí, čo sú iba dialógy. Celkovo je to také odľahčené rozprávanie od všelijakých opisov handier alebo interiérov a samo o sebe sa to číta veľmi dobre. Škoda, že to bolo len jednorázové rande, lebo inak sa ani prečítať nedala. Milá, zábavná a pozitívna - pretože takéto blbinky všetci aspoň raz za čas potrebujeme, netreba stále čítať iba o apokalypsách a záchrane sveta spočívajúcej v rukách toho a tamtej, niekedy je fajn sa iba pozrieť do "normálneho" sveta "normálnych ľudí". 


Originálny názov: Finding Audrey
Séria: Stand alone
Diel: 
Počet strán: 296
Moje hodnotenie: 4/5*
Hodnotenie na Goodreads: 3.83/ 29 400

And remember, no two persons ever read the same book!

pondelok, 23. mája 2016

keď je realita len vedľajší účinok čítania

Alebo inak povedané Book Hangover.
  Raz za čas sa objaví kniha, ktorá na istý čas nezostane len knihou.
  Namiesto počúvania a zapájania sa do rozhovorov priateľov premýšľate, o čom by sa zhovárali tí skvelí ( relatívny pojem: nie dokonalí, ale kompatibilní s túžbami čitateľa ) hrdinovia, s ktorými momentálne trávite čas radšej. Oveľa viac vás zaujíma, aký zvrat nastane v ďalšej kapitole, než výsledok nejakej komplikovanej rovnice, ktorá bude veľmi pravdepodobne na teste. A tie možnosti, ktoré by ste mali v ich svete.. alebo čase, narozdiel od našej reality.
  A FANARTY. FANARTY EVERYWHERE!
 Chcete vedieť ako to skončí, ale zároveň nechcete aby to skončilo. Čo keby nakoniec tá kniha zapadla prachom a všetky tie pocity z nej s ňou?
 A ako vlastne môže mať niekto právo takto spútať vaše myšlienky?

Raz za čas sa objaví kniha, ktorej príbeh sa jednoducho stane viac než príbehom.



A hej, skutočne by som si veľmi rada zatancovala v Atlante s Rhettom Butlerom.

štvrtok, 19. mája 2016

všelijako len nie po slovensky | 3x minirecenzia


Och kdeže sa len vzala tá moja apatia voči normálnym recenziám?? 

Leila Sales
: Tahle píseň ti změní život

Elisa Dembowská, podľa anotácie nie-práve-spokojný mimoň si v jedno leto uvedomí, že už nechce byť vlk samotár a do takejto radikálnej zmeny vkladá mnoho nádejí a úsilia. Sleduje trendy, číta moderné časopisy, zamieňa šatník, upravuje účes, ale ani to nič nezmení na tom, že prvý školský deň dopadne.. nijako. Nikto si ju nevšíma. Opäť.  Elisu dožerú nervy a zo školy utečie s úmyslom ukončiť jej dlhú cestu životom.
O pár mesiacov neskôr je Elisa pod "neustálym" dohľadom rodičov, čo si snaží kompenzovať nočnými vychádzkami. Kto by povedal, že práve prechádzajúc prázdnymi, nočnými ulicami so slúchadlami v ušiach však nájde svoj vytúžený obrat v živote? 

Táto knižôčka sa nachádza v mojej poličke "obľúbené" už nejakú tú dobu a ja som ju prednedávnom zobrala do rúk znovu ( a to nie som veľmi re-readingový typ ) a bolo mi ľúto, že už tu ""recenzia"" na ňu už nie je, 

Totiž, vždy keď mi k nej zablúdi pohľad, spomeniem si ako veľmi by som si priala Elisu za kamarátku. Lebo, sakra, kto by netúžil po kamarátke, ktorá nosí jednorožcové kozačky?? A tiež by som jej veľmi chcela povedať, že byť divným nie je vždy osamelá trať..
  Skrátka sa mi hlavná hrdinka zdala veľmi skutočná. Neviem ako vy, ale ja v pätnástich rokoch neuvažujem ako 40ročný profesor filozofickej fakulty, preto si trochu tolerancie voči naivnosti či ufňukanosti hrdinka zaslúži. Jednoducho jej správanie v súlade s vekom mi znelo prirodzene a viem si predstaviť, že nejakú takú Elisu máme v či susedstve alebo v spomienkach všetci.
Vedľajšie postavy tam nie vždy sú od toho aby ste si ich zamilovali. Ale líšia sa tak nejak od skutočných ľudí? 

Z tých kiksov tu vidím asi akurát prvotné stretnutie Elise so Štartom, čo práve najuveriteľejšie ( ale to celý Štart, takže.. ), ale som to schopná odpustiť za neskoršie pasáže.
Neviem či je to práve relaxačná kniha.. .. áno, nie je veľmi rozsiahla, číta sa dosť rýchlo a nerieši ani tak ťažké témy, ale verím, že môže čitateľa zasiahnuť viac ako nejaká Danielle Steelová. Aspoň teda v mojom prípade. Starším toľko nedá, ale myslím, že mladšie ročníky si ju pre neveľmi komplikovane podanú ideu užijú.

Inak je tu zakomponové množstvo kúskov postaršej muziky, z ktorej je na Spotify zostavený playlist, ktorý si môžete pri knihe vychutnať. Za mňa palec hore. 

Kody KeplingerLying Out Loud

Sonny a Amy sú najlepšie kamarátky. Amy je múdra, krásna, citlivá, skrátene: dokonalá. A Sonny je skvelá klamárka.
  Sonny klame o svojom otcovi, ktorý trčí vo väzení aj o svojej matke, ktorá ju "vykopla" z domu, kvôli čomu tajne žije u Amy. Tiež si vymýšľa výhovorky, prečo tentokrát zas prišla neskoro do školy či práce alebo za akého dôvodu zase nemá pri sebe hotovosť na obedy. Ale má jednu zásadu - nikdy neklamať Amy. Teda, väčšinou..
  Lenže keď Amy pípne správa od miestneho nováčika, hipstera Rydera, ktorého nikto nemá rád, veci sa trošku zamotajú. Dievčatá si z neho vystrelia a omylom odošlú zahanbujúci mail, ktorý celý ten, mnou nepochopený, romantický kolotoč odštartuje. Pretože keď neskoro v noci naň príde urazený feedback od Rydera, Sonny sa ospravedlní ( ako to pohoršenej Amy sľúbila ).. a mhm, podľa kódexu tínedžerských romantických klišé, spozná Rydera v lepšom svetle počas nočného pokecu.
 A za východu slniečka sa Sonny odhlási z účtu Amy.
 
Prečo by si to teda chcel niekto prečítať??

Ach vy neveriaci Judáši, veď je to predsa Kody Keplinger! Nie síce v plnej sile, ale aj tak tam je poznať niečo z jej cynického humoru, postrehových myšlienok a uveriteľnej teen drama. A, samozrejme, sympatickí hrdinovia nesmú chýabať.

Celú knihu teda Sonny naháňa Rydera a snaží sa ho presvedčiť, že Amy nie je až tak skvelá, ale narozdiel od nej, Sonny je dievča jeho snov ( čo vo virtuálnom svete v podstate aj je ).
Trápne situácie boli vtipné, závažnejšie komplikácie ( podmienené luhárstvom ) napäté, túžba poznať hrdinkin backstory ma poháňala ďalej do čítania a ja som bola nakoniec viac ako spokojná. Aj keď mi síce stále nejak nedošlo, prečo si Sonny Rydera vlastne zamilovala ( pamätáte na všetky tie ohňostroje, srdiečka, iskričky a čo ja viem čo ešte vo vzduchu, keď boli spolu Bianca a Wesley? no.. .. tu niečo zjavne nevyšlo ), nebránilo mi to tak knihu si vychutnávať ( a teraz si ju vychutnáva môj 18-ročný nigga brat ).

  A tiež, kniha mala ( pre mňa!! ) jeden z najkrásnejších koncov ( hehe, tentoraz trochu iné klišé ), aký som kedy čítala a som skutočne spokojná, že som sa do nej dala, aj keď re-readingu sa asi nebojím.
  Ale zato sa teším na ďalšie knihy od Kody!

Elizabeth Wein: Krycí jméno Verity 

Druhá svetová vojna sa už pomaly blíži ku koncu, keď vo francúzskom Ormaie havaruje britské špiónske lietadlo. Agentka Verity, ktorej sa pred pádom podarilo vyskočiť je odhalená Gestapom a vypočúvaná. Buď sa stane kolaborantkou alebo ju po neúnavnom mučení následne popravia. Narozdiel od iných špiónov sa však Verity rozhovorí.. a rozhovorí príbeh o sebe, svojej najlepšej priateľke Maddie a sem tam o nejakých vlastizradských detailoch.
 Lenže aj keď prezradí všetko čo vie, jej osud to nijako nezmení – nacisti ju zabijú či pošlú do pracovného tábora.

Mám rada históriu – a druhá svetová vojna ma asi nikdy neprestane.. zaujímať. Častokrát som si chcela prečítať aj nejakú beletriu, ktorá sa jej týka, ale v tejto kategórii uprednostňujem skôr filmy. Keď mala Krycí jméno Verity vyjsť, bola som si na stopro istá, že si ju prečítam. Ale potom sa dovalila istá vlna kritiky a ja som zavrhla nakupovanie českých kníh. Narazila som na ňu teda až pred nejakou dobou ( presnejšie cez prijímačky ) a ako mi padla do oka, musela som ju zobrať.
 
A že som ju len tak-tak stihla do mesiaca vrátiť.

Totiž, ten začiatok.. Priveľa technických parametrov a primálo dialógov. Takže sa cezeň prehrýzalo pomalšie, ale keď si na postavu Verity a jej spôsob rozprávania zvyknete, ide to ľahšie. A zaujíma vás, ako sakra autorka vykorčuľuje z toho, že nad ňou hneď na začiatku vyriekla ortieľ smrti ( a nie, hento som nečakala. sakriš ).
  Časť Kittyhawk bola spočiatku taká dafuq, nasledovala celkom nuda ( pretože Verity bola predsa len lepšia rozprávačka ) a potom zase dafuq ( lenže tentoraz so slzami pokropenými stránkami ). Jednoducho budete čučať, ako vás autorka dobehla a aká bola Verity v skutočnosti.
  Ach Verity, Verity.. To bola ľúbivá postava. Pochybujem, že by ste si ju nezamilovali ( teda.. možno spočiatku? ). Ach a statočná Maddie..  / a úplne mimo, shipoval niekto okrem mňa Verity s von Lindenom? vždy keď mali spolu scénu som iba tak pišťala „outýfakingpí!“.. /

Má to emócie. Je to premyslené. Síce trochu zdĺhavé, ale ten krásny príbeh stojí za to. A ak nemáte, tak si ju bežte hodiť do wishlistu/ tbr poličky!

And remember, no two persons ever read the same book! 

Čítali ste nejaký z týchto titulov? Alebo ste ich bezpodmienečne vďaka týmto textom zatratili? Nuž, však viete kam treba písať tie komentáre. 

pondelok, 28. marca 2016

knižný tag č.xy

Po zdanlivo zbytočnej honbe za TAGom, ktorý by ma zaujal, som jemne sklesnutá na duchu stlačila ctrl+v a pozliepala tu náhodne vybrané otázky. Netuším ako sa tento pokus o zblíženie sa s čitateľmi pôvodne nazýval a ani kto ho začal, ale zato viem, kde nájdete moje odpovede:

Akú knihu máš práve odloženú na nočnom stolíku? 
Čas opovržení, druhý román o zaklínačovi Geraltovi a princeznej Ciri. Už som vlastne nejako dala najavo, že túto sériu totálne žeriem?  
  Posledná skutočne dobrá kniha, ktorú si čítala?  
Zatiaľ jediná kniha, ktorej som za tento rok stihla dať čistých 5* je finále Upírskej Akadémie - Posledná obeť. Úprimné odporúčanie série všetkými jedenástimi prstami!

Ak by si mohla stretnúť nejakého autora - mŕtveho či živého -, kto by to bol?
A pre aké informácie by si ho vypočúvala?
 
POTREBUJEM PRÍBEH(Y) ZÁŠKODNÍKOV!! ( alebo keď na hpkizi trávim príliš veľa času ) 

Ktorá kniha sa dá považovať za niečo nezvyčajné v tvojej knižnici?
Mhm.. Neviem, nemyslím si, že vyzniem ako človek, ktorý sa rád zahrabe v posteli so Shakespearom. 

A keď už spomínam tú knižnicu - ako máš v nej usporiadané knihy? 
No, momentálne sa to ako "usporiadanie" nazvať nedá. Aby som nekupovala ďalšie knihy, tak som si ako pripomienku nachystala kôpku tých neprečítaných mimo moje kocečky a rozhodla sa upratať to, až keď bude všetko prečítané. Inak, často podľa žánrov, vydavateľstva, série, autora či formátu. Jedným slovom: chaoticky. 

 Ktorú knihu si si chcela vždy prečítať, ale nejaké tajomné sily osudu ti to zakaždým prekazili? 
*kontroluje TBR poličku* Nejkrásnější od M. Meyer! Red Queen od V. Aveyard! A Court of Thorns and Roses od SJM! Sedem minút po polnoci od Nessa! Emma od Austenovej! ..  a ak nechcem celý článok zaplniť touto otázkou, dáme tu stopku.

S ktorou knihou si sa naposledy cítila, že sa ti určite bude páčiť ( možno kvôli skvelej reklame či sľubnej, pofidérnej anotácii ), ale nakoniec to nedopadlo úplne podľa tvojich predstáv? 
Tu nemám nad čím dlho premýšľať - od Gwind: Nezabiješ? som očakávala ukážku, že aj slovenská autorka dokáže napísať nejakú dobrú fantasy YA ( či čo to bolo, už si presne vek hrdinky nepamätám ), ale skončilo to veľkým sklamaním.. Myslím, že za tie dve hviezdičky sa zaslúžilo milé venovanie a niektoré dobre napísané krvavé scény.. 

Pamätáš si na poslednú knihu, ktorú si odložila a nevrátila sa k nej, napriek tomu, že si ju nedočítala? 
Riordanova Červená pyramída. Ale k nej sa plánujem vrátiť!! Určite!! Niekedy.. .. 

Aké druhy, žánre príbehov ťa lákajú? A aké ťa naopak, zanechávajú úplne chladnou? 
V neprvom rade sa mi páčia fantastické a dobrodružné motívy; napäté pátračky mi tiež nevadia a pomalé historické romance si často nechám ľúbiť. Ale či som niekedy romanticky hľadela v kníhkupectve na westerny ( aj keď kvôli jednému konkrétnemu, dvojmetrovému upírovi ruského pôvodu by som si dala povedať ) či tie dievčenské romány z vydavateľstva Motýľ povedať nemôžem. 

 Ak by si mohla doporučiť prezidentovi nejakú knihu, aká by to bola? 
Nakoľko nemyslím, že by si pán prezident užil Upírsku Akadémiu či Zaklínača natoľko ako ja ( aj keď vylúčené to určite nie je ), volím ( si teba Pikachu!!) Zločin a trest od Dostejovskija.

A na záver - akú knihu plánuješ čítať v najbližšej dobe? 
Tipujem to na Zbierku úloh z matematiky/ slovenského jazyka. Ale po Testovaní9 a prijímačkách si brúsim zuby na Jonathana Strange-a a pána Norrella. 

Ak sa vám otázky páčili, môžete si tag vyplniť a ak chcete, môžete mi vaše odpovede či link na článok hodiť do komentára. Ja ďalej otázky posúvam ku Frankkulienke.


Emmaline

utorok, 5. januára 2016

kódex tieňolovcov | cassandra clare & joshua lewis

Pociťujete nedostatok Tieňoloveckej literatúry? ( rečnícka otázka, guys, nemusíte sa podozrievavo mračiť )
Chcete sa stať kvalifikovaným Tieňolovcom? ( okay, jediný kto sa tu mračí, som ja )Tak potom tu je Kódex Tieňolovcov pre vás! 

  Kódex vám pomôže s adaptáciou medzi Tieňolovcami, osvetlí tajomstvá efektívnosti zbraní Nefilov, vysvetlí kategorizíciu démonov a dolnosveťanov a v neposlednom rade poučí i o čomsi z histórie!

  Mhm.. pod tou komerčnou fasádou to možno znie nudne. Našťastie ( wait, what? ) toto vydanie prešlo rukami Clary Frayovej a jej priateľov, ktorí si ho trochu upravili. 

  Určite som minimálne raz otravovala s tým, ako sú Pekelné stroje trilógia môjmu srdcu najbližšia, avšak, že by som po tomto doplnku ( skôr k TMI ) práve zúfalo túžila sa mi nezdalo. 
  Nakoniec, keď si to kamarátky pokupovali, najprv boli veľmi spokojné, ale neskôr začali v ňom hľadať iba chyby, čo tak trochu viac vyvolalo vo mne záujem. 
  Spočiatku som sa bála, ako to bude so spoilermi v Kódexe, keďže som celú sériu nedočítala ( zamrzla som na CoLS ), ale nakoniec som bola spokojná ( aj keď známe kvôli nejakými nezrovnalostiam s CoHF ani nie) - dôležité veci tam boli akurát z Mesta skla. 

Kódex nepochybne vzhľadom zaujme - a keď ho otvoríte, je len radosť pozerať ( ak teda zabudnem na tie ilustrácie na vnútorných doskách ) na skicy od Clary známych postáv, krásne ilustrácie na začiatkoch kapitol a ostatné výtvory.

  Čomu sa dalo vyhnúť sú asi pomýlené runy - jediná ktorú na 100% poznám je Angelic Power (pretože tá sa stala akýmsi symbolom fandomu Shadowhunterov) a práve tá bola preložené divne. Tiež zamrzí formát, ktorý musel byť zrejme kvôli všetkým tým vychytávkam vnútri upravený a k ostatným knihám o Tieňolovcoch nesedí. (update: formátovo sedí k Magnusovi  Simonovi a Lady Midnight bude v slovenskom vydaní pravdepodobne tiež výškovo rovnaká)

Z obsahovej stránky dokáže Kódex tiež osloviť. Fanúšikovia si oprášia už niektoré známe fakty a dozvedia sa aj kopu nových a vďaka ľahkému štýlu, ktorý už u Cass poznáme sa Kódexu ako nejakej nudnej učebnice báť nemusíte.

 V podstate však o veľa neprídete, ak po knihe nesiahnete, ale ak vám postavy z Nástrojov smrteľníkov chýbajú, tak jej prečítanie nebude krok vedľa.

Originálny názov: The Shadowhunter's Codex
Séria: Dodatok k Tieňoloveckej ságe ( TMI, TID, TDA, SA, TLH,. )
Diel: 
Počet strán: 280
Moje hodnotenie: 3.5/5*
Hodnotenie na Goodreads: 4.08*/14 500

Ďakujem vydavateľstvu Slovart za poskytnutie knihy na recenziu. Ak vás zaujala, môžete si ju za primeranú cenu kúpiť napríklad TU.

Kam ďalej? Recenzia na Mechanického anjela ( Pekelné stroje 1)

And remember, no two persons ever read the same book!

štvrtok, 1. októbra 2015

poslední přání | andrzej sapkowski

 Geralt z Rivie je zaklínač.
Viac mutant ako človek, stvorený na ochranu ľudí pred netvormi ( samozrejme, nie zadarmo ). Posledné želanie ( dostupné už i v slovenskom preklade! ) je zbierkou o jeho šiestich dobrodružstvách zahrňujúce i dodatky pred kapitolami vo forme Hlasu rozumu, kde čitateľovi Geralt buď približuje aspoň trochu nasledujúci príbeh alebo niečo z jeho minulosti ( Hlas rozumu sa teda chronologicky odohráva po prvej poviedke, Zaklínačovi, ktorá predchádza tým ostatným ). 
  V poviedkach Geralt nečelí len strige, upírke, "zakliatej" princeznej, hŕstke elfom a nakoniec i zradnej čarodejnici ( hehehe ) Yennefer, ale aj rasizmu, predsudkom a iným nie tak "neaktuálnym" témam. 

Geralt, naše kvítko, bol zvláštny. Bol menej človek ako ostatní a pritom sa choval oveľa ľudskejšie ako niektorí jedinci.
Ak to však znelo, akoby bol ľudomil tak sa ospravedlňujem za mylné presvedčenie, pretože Geraltova čepeľ si nejeden krát pochutnala i na krvi obyčajných ľudí ( to viete, koho by nenasralo, keby ho  nenechali ani dopiť si v krčme pivo? ). Žil podľa svojej jedinečnej filozofie, nie vždy bol práve najpríjemnejší spoločník, vyznačoval sa ako trochu arogantný a drzý ( ale v takej rozumnej miere, nebol to predsa nejaké násť-ročný zajačik ).
 Posledné želanie je niečo iné. Niečo, čo som už pekne dlho nečítala. Akurát surová high-fantasy s mnohými myšlienkami na zamyslenie i jemne rozprávkovými motívmi. Zaklínača som si obľúbila okamžite. S čistým svedomím priznám, že ma to bavilo oveľa viac ako Pán prsteňov ( najmä knižná predloha, filmy sú úžasné ), pretože je to akosi.. jednoduchšie a zároveň hlbšie.


Vedľajšie postavy som si obľúbila tiež, či už Marigolda, Nenneke alebo Yennefer. Marigold spestroval svojou prítomnosťou posledné dve poviedky, Nenneke sa objavovala v Hlase rozumu a s Yennefer osobne sme sa zatiaľ stretli len v Posledom želaní, poslednej poviedke. Všetky sú uveriteľné a majú svoje opodstatnenie v texte.

Mnohí porovnávajú knihu/y s hrou/ami a hádajú sa čo je lepšie. Je jasné, že do jednej z takýchto búrlivých debát som sa zapojila i ja
. Myslím, že je ľahké uhádnuť, čo som ako zarytá knihomoľka obhajovala. Táto RPGéčka je ale aj tak super, mňa chytila natoľko, že som si kvôli nej uprostred nechutne horúceho leta upiekla grafickú kartu. Takže ak sa bojíte knihy, skúste si zahrať hry, questy nie sú také náročné ( teda pokiaľ hráte na lame úrovni ako ja ) a rovnaké gestá všetkých postáv trochu otravné, ale soundtrack a príbeh stojí za to ( a určite si pozrite nejaké LP tej hry v poľštine, to je jednoducho na nezaplatenie ) alebo popočúvať skvelý audiobook, ktorý si môžete zadarmo stiahnuť na tomto linku.

Nemôžem tvrdiť, že Zaklínač sadne každému a kecy na ten spôsob.. Spočiatku sa jednotlivé príbehy môžu zdať chaotické ( asi najslabší v tomto ohľade sa mi zdá prológ o kostějovi, kde vlastne ani Geralt nevystupuje, ale je kľúčový k poviedke v druhej knihe ) a zdĺhavé, ale časom si na Sapkowskiho iný, zaujímavý štýl zvyknete. Akurát mi možno tak vadilo, že autor nechával niekedy veci otvorené, nech si čitateľ potom láme hlavu, čo tým a tým myslel ( pretože také lenivé stvorenie ako ja nemá náladu stále pátrať po "co tím chtěl básník říci" )
 I tak mi svet Geralta učaril a ja sa do neho veľmi rada opäť ponorím pri zaklínačových ďalších dobrodružstvach a nepochybujem, že sa mi to bude páčiť akurát len viac.

 Odporúčanie? HELL YEAAH!


Originálny názov: Ostatnie życzenie
Séria: Zaklínač/ The Witcher/ Saga o Wiedźminie
Diel: I / VI
Počet strán: 342
Moje hodnotenie: 4/5*
Hodnotenie na Goodreads: 4.18*/ 24 900


And remember, no two persons ever read the same book!